Prepis | 5. prednáška: Nezávislosť justície ako predpoklad nestrannosti rozhodovania súdov (Lucia Žitňanská) - Univerzita pre moderné Slovensko

V Slovenskej republike vykonávajú súdnictvo nezávislé a nestranné súdy. Súdnictvo sa vykonáva na všetkých stupňoch oddelene od iných štátnych orgánov. Toľko slovenská ústava.

Pred súd predkladáme svoj spor, ak ho nevieme inak vyriešiť. Aby rozhodol, na koho strane je právo. Objektívne, na základe dôkazov a argumentov, ktoré mu obe strany predložia. Aby tak súd mohol urobiť, nemôže mať sudca záujem na výsledku rozhodnutia, nemôže nadŕžať jednej strane sporu nech by to bolo z akéhokoľvek dôvodu. Nestrannosť – skutočná, ale musí sa tak aj javiť – je základnou požiadavkou na súd, sudcu.

Ako riešiť spory, kto ich má riešiť, kto má rozhodovať o vine a nevine a o treste, ako garantovať nestrannosť rozhodovania o týchto veciach sú otázky, na ktoré ľudstvo hľadá odpovede od momentu, ako sa ľudia rozhodli zveriť rozhodovanie o sporoch tretej osobe. A zdá sa, že základné otázky ostávajú tie isté.

Pozrime sa na prvú demokraciu, na Atény.

„Po dovŕšení tridsiatich rokov bol každý občan voliteľný do oficiálnych úradov alebo zasadal na súde. Neskôr sa zo snemu žrebom vyberalo 500 sudcov pre každý proces. Zložili prísahu a dostali sudcovský odznak, bronzový pliešok s aténskou sovou a menom sudcu. Definitívny výber sa konal až ráno v deň súdu, aby obvinení nemohli sudcov podplatiť. Súdne konanie sa muselo skončiť v ten istý deň, sudcovia mali zakázané vzdialiť sa od súdu a do západu slnka museli vyniesť rozsudok. Pre výkon správy a súdnictva bola dôležitá Rada päťsto, do ktorej mohol byť zvolený každý občan raz za život. (Krsková, A.: Dejiny politickej a právnej filozofie, Iura Edition, 2011, str. 17)

Skoro sa chce povedať, že všetko už bolo vymyslené. Len doba sa zmenila.

Súdilo sa verejne, dnes sú verejné pojednávania. Kontrola „súdenia“ verejnosťou, verejné vyhlásenie rozsudku a jeho verejné zdôvodnenie prispieva k tomu, aby súd, sudca nerozhodoval v prospech jednej strany, núti k zodpovednosti za rozsudok a jeho zrozumiteľné zdôvodnenie, verejnosť dáva spätnú väzbu súdu, či súd vníma spravodlivosť ako občania a, súčasne, prispieva k právnemu vedomiu spoločnosti. V modernej spoločnosti sa nesúdi na námestiach, na pojednávania nechodia ľudia aj keď sú verejné, pred zrakmi verejnosti sa rozhoduje len o tých najzávažnejších prípadoch. Zverejňovanie súdnych rozhodnutí je nástroj, ako vytvoriť priestor pre spätnú väzbu občanov, verejnosti vo vzťahu k justícii. Ak je spravodlivosť podľa práva a podľa rozhodnutí súdov v príkrom rozpore s vnímaním spravodlivosti spoločnosti, štát prichádza o dôveru.

Náhodný výber sudcov – dnes náhodné prideľovanie súdnych prípadov garantuje, aby si sporiace sa strany nevyberali sudcu, aby ho nemohli ovplyvniť. Princíp rovnaký, prežil stáročia, len technika a technológia sa zmenili.

Dnes sa sudcovia môžu vzdialiť zo súdu. Neovplyvniteľnosť sudcu garantujeme pomerne náročným systémom príkazov a zákazov, ako sa má sudca správať aj v občianskom živote, ktoré vynucujeme disciplinárnym konaním. Významnú rolu môže, a v tradičných demokraciách aj plní, etický kódex sudcu a s ním spojená kultúra sudcovského stavu.

Povinnosť rozhodnúť do súmraku je jednoznačným príkazom rozhodnúť rýchlo, čo je požiadavka dňa aj dnes. Súdy majú pre niektoré typy rozhodnutí lehoty (napríklad pre rozhodovanie o predbežných opatreniach, pre rozhodovanie vo veciach týkajúcich sa maloletých detí). Rýchlosť konania podmieňuje počet prípadov, ktoré súdy rozhodujú, kapacita súdnictva, podmienky súdnictva, organizácia práce na súde. Čísla sme ukázali v minulej prednáške.

Inštitucionálna nezávislosť justície nie je samoúčelná. Má garantovať nestranné rozhodovanie súdov bez politických vplyvov. Rovnako dôležité ako rozhodovanie bez politických vplyvov je, aby na rozhodovanie nevplývali ani iné ako politické záujmy. Nezávislosť justície ako predpoklad nestranného rozhodovania nie je výsadou justície, nie je výsadou sudcov, je výsadou ľudí, ktorí predstupujú pred súd.