>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

6. prednáška:Kto padá, kto stúpa a prečo?

Lektor: Ivan Mikloš | Streda, 19. 5. 2010

V predchádzajúcej prednáške sme hovorili o veľkej sile zotrvačnosti, čo sa týka bohatstva národov a  dohodli sme sa, že si povieme viac o výnimkách z tejto zotrvačnosti. Pozrieme sa na prípady ázijských tigrov a Írska, ktoré prekonali zotrvačnosť a dostali sa zdola nahor, aj na  Argentínu a Československo, ktorým ani zotrvačnosť nezabránila prepadnúť sa zhora nadol.

Najskôr pár čísiel. Bohatstvo budeme porovnávať na základe hrubého domáceho produktu na jedného obyvateľa v parite kúpnej sily.

Argentína bola pred sto rokmi (1913) desiatou najbohatšou krajinou sveta, dnes je na 62. mieste na svete (CIA World Fact Book). Československo patrilo za prvej republiky (1918 – 1938) medzi dvadsať najbohatších krajín sveta. Boli tu samozrejme rozdiely, česká časť bola asi na 13. – 15. mieste, slovenská asi na 25. mieste. Ešte koncom štyridsiatych rokov, krátko po nástupe komunizmu, bolo Československo bohatšie ako vtedajšie Rakúsko (dosahovali sme 76 % západoeurópskeho priemeru, kým Rakúsko len 69 %).

Ako sa situácia zmenila za štyri desaťročia komunistického režimu? Prepadli sme sa niekde do siedmej desiatky svetových krajín a voči Rakúsku sme (v roku 1990) nedosahovali ani polovičnú úroveň. Dnes, dvadsať rokov po páde komunizmu a náročnej transformácii a integrácii, dosahuje Česko 66 % a Slovensko 58 % rakúskej úrovne.

A čo ázijské tigre a Írsko? Írsko dosahovalo v roku 1970 len polovičnú úroveň oproti priemeru západnej Európy. Ani po vstupe do EÚ v roku 1973 sa to rýchlo nemenilo, v roku 1981 to bolo stále len cca 55 %. V roku 2008  to však už bolo 130 % priemeru EÚ.

Za ázijských tigrov sa pozrime na Južnú Kóreu. Podľa údajov OSN bolo v roku 1970 HDP na obyvateľa v tejto krajine na úrovni 295 USD a v komunistickej KĽDR 388 USD na obyvateľa. A viete koľko je to podľa toho istého zdroja v roku 2008? V Južnej Kórei (demokratickej krajine s trhovou ekonomikou) je to 21 876 USD a v KĽDR  (komunistickej diktatúre s centrálne plánovanou ekonomikou) je to 555 USD na obyvateľa. Kým v KĽDR sa za 38 rokov zvýšil HDP na obyvateľa 1,43 násobne, v Južnej Kórei sa zvýšil 74 násobne.

Takže dosť bolo čísiel, poďme sumarizovať a vyvodzovať závery.

Keby sme hľadali spoločného menovateľa, ktorý stojí za pádom Argentíny a Československa a za vzostupom ázijských tigrov a Írska, tak by sme nakoniec prišli na to, že ním je sloboda, motivácia a súťaž. To sú nevyhnutné predpoklady úspechu, najmä (ale nielen) ekonomického.

Ako v prípade Argentíny, tak aj v prípade Československa či KĽDR, práve absencia slobody, motivácie a súťaže spôsobili ekonomický prepad a zaostávanie. Komunizmus je založený na popretí týchto hodnôt ako v politickej, tak aj v ekonomickej oblasti. Vedúca úloha komunistickej strany, centrálne plánovanie, zoštátnenie všetkých podnikov, absencia trhu, motivácie a súťaže je dotiahnutá až do absurdných rozmerov.

A naopak, v prípade ázijských tigrov a Írska práve protrhové reformy založené na slobode, motivácii a súťaži podnietili vysoký ekonomický rast, ktorý ich v priebehu dvoch desaťročí katapultoval medzi najvyspelejšie a najbohatšie národy. Sú to reformy založené na nízkych daniach, obmedzených zásahoch štátu do ekonomiky, voľnom pohybe kapitálu, tovaru a služieb, ochrane vlastníckych a intelektuálnych práv, nízkej korupcii a flexibilnom trhu práce a efektívnej verejnej správe. Práve takéto reformy vedú k vyššiemu ekonomickému rastu a vyšší ekonomický rast zase vedie k rýchlejšiemu rastu bohatstva. Jasne o tom svedčí aj „Index ekonomickej slobody“ každoročne vydávaný Heritage FoundationThe Wall Street Journal. Odporúčam napr. porovnať pozíciu Južnej a Severnej Kórei. Neexistuje síce priama  kauzalita medzi mierou slobody a mierou bohatstva národa, ale existuje medzi mierou slobody a šancou na udržanie alebo získanie pozície bohatého národa. Najmä pre chudobnejšie krajiny s ambíciou dostať sa medzi bohaté je práve toto jeden z najdôležitejších záverov.

 

Pozn.: Správne odpovede na niektoré otázky z testu nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 3. Zobraziť celú diskusiu.

Pavol Škulavík

s tym sa neda len suhlasit, myslim s tym zaverom aspon, co bolo pred 50-100 rokmi mi je jedno

28.05.2014 | 15:59:22
Tomáš Novella

Dobry den,
stale som vsak nenasiel odpoved na otazku, ako to, ze ludia hovorili, ze si pred koncom studenej vojny mohlo dovolit viac, nez teraz. Dokonca aj v TV - tusim na markize, alebo JOJke- bolo, ze zivotnu uroven z CSSR 1989 sme dosiahli az v roku 2007(+-rok, presne si nepamatam)
Pisali ste, ze HDP bolo vtedy strasne nizke, ako si to mam vysvetlit? Viem, ze stat subvencoval niektore ceny, ale to len u ZAKLADNYCH potravin… Takze tym to nie je…

Dakujem

01.06.2010 | 09:29:13
Ján Šturc

Prekvapuje ma, že sa vôbec nezohľadňuje vliv teechnologického pokroku. Podľa mňa práve technicky a technologický pokrok a schopnosť a možnosť krajiny si ho osvojiť rozhodujúcou mierou prispieva k schopnosti produkovať a exportovať.
Význam niektorých technológii a zdrojov zaniká alebo klesá, s nimi aj exportná schopnosť krajiny.
Nové technológie môžu vyžadovať aj nové zdroje.
Krajiny, ktoré tieto zdroje majú a sú schopné rýchlo prijať nové technológie bohatnú.

27.05.2010 | 11:41:40