Milí študenti Univerzity pre moderné Slovensko,
v prvých dvoch prednáškach sme sa venovali ekonomickým cyklom. Rozoberali sme jednoduchú teóriu Raya Dalia o krátkodobom ako aj dlhodobom ekonomickom cykle. Tým však ekonomické cykly nekončia. Naopak, tie skutočne zaujímavé sú až cykly, ktoré sa týkajú niekoľkých generácií a často trvajú okolo 150 rokov. Tieto cykly už totižto ovplyvňujú vzostup a pád jednotlivých krajín.
Ekonomické cykly vznikajú vtedy, keď dlh raste rýchlejšie ako príjem a príjem rastie rýchlejšie ako produktivita práce. A to nastáva v situáciách, keď ľudia zabudnú na to, že kedysi boli chudobní. Vôbec dôvodom, prečo ekonomické cykly existujú, je fakt, že ľudia zabúdajú. A keďže sa politici pozerajú prinajlepšom iba na pár rokov dopredu, takmer nikto si neuvedomuje, v akej časti dlhodobého cyklu sa spoločnosť nachádza. A tak spoločnosti, krajiny a ríše prechádzajú tým istým cyklom, keď bohatnú a chudobnejú. Poďme sa pozrieť na päť fáz, ktoré ho určujú.
Prvá fáza začína tým, že krajina je chudobná a jej obyvatelia si to uvedomujú. Tieto krajiny nazývame rozvojové. Príjem je nízky, produktivita práce je minimálna a mnoho ľudí žije na hranici prežitia. Mnohé krajiny sa z tejto prvej fáze nikdy nedostanú, keďže ich obmedzujú silné kultúrne či geografické vplyvy. Avšak niektorým sa to podarí. A to najmä vtedy, keď začnú produkovať tovary, ktoré sú náročné na pracovnú silu a majú minimálnu pridanú hodnotu. Tieto tovary exportujú do rozvinutých krajín, za čo získavajú devízy. Tieto štáty si často zafixujú svoj menový kurz, aby si zabezpečili potrebnú stabilitu svojho exportu. Export sa tak stane hlavným zdrojom ich príjmu.
Získané prostriedky však nemíňajú, ale šetria. Ľudia sú si veľmi dobre vedomí faktu, že sú chudobní a potrebujú finančné rezervy. Šetrenie kapitálu, ktorý získali exportom, sa tak stane základom rastu ich bohatstva. S tým, ako krajina bohatne, začnú sa o ňu zaujímať aj zahraniční investori, ktorí do nej investujú nový kapitál. Ten spôsobuje ďalší nárast produktivity práce, ktorý ťahá hore aj rast príjmov. Krajina začína nastupovať na cestu ekonomického rastu a prosperity, dostáva sa do druhej fáze cyklu.
V druhej fáze je krajina ešte stále rozvojová, ľudia si stále uvedomujú, že sú chudobní, no už začínajú cítiť, že bohatnú. Táto fáza je typická pokračujúcim rastom úspor a zahraničných investícií. Ľudia dostali šancu pracovať, nezamestnanosť klesá, produktivita rastie a bohatstvo sa tvorí nákupmi devíz a nehnuteľností. Zamestnanci sú stále veľmi lacní a konkurencieschopnosť krajiny sa zvyšuje, pričom naďalej produkuje lacný export. Saldo zahraničného obchoduje rastie.
Po pár takýchto dekádach sa krajina dostáva do tretej fázy cyklu - stáva sa rozvinutou. Vyšší príjem dáva ľuďom možnosť viac míňať. Príjem začína rásť rýchlejšie ako produktivita práce. To tlačí cenovú hladinu vyššie – vzniká inflácia. Inflácia je podporená aj nízkymi úrokovými sadzbami, keď sa centrálna banka snaží zamedziť prílišnému prílivu špekulatívneho kapitálu a drží tak úrokové sadzby nízke. To podporuje domáce úvery a zadlženosť krajiny začína rásť.
Rozvíjajú sa domáce finančné trhy, čo podporuje ďalší rast dlhov. Nové dlhy pôsobia ako nové investície a krajina dosahuje prudký ekonomický rast, životná úroveň stále rastie a aj konkurencieschopnosť ostáva vysoká. Ľudia sú bohatí a uvedomujú si to. Krajina je na svojom vrchole. Práve v tomto momente vznikajú nové svetové veľmoci. Monetárna politika štátu je nezávislá, keď už dávno zrušila zafixovanie svojej meny, a teraz sama centrálna banka rozhoduje o monetárnej politike. Pozitívna obchodná bilancia sa ale začína strácať, keďže bohatší ľudia kupujú importované tovary a ekonomika prichádza o svoj štatút exportéra.
Do štvrtej fázy cyklu sa krajina dostáva s tým, ako začína rásť jej dlh. Časy, kedy sa viac šetrilo ako míňalo, sú už dávno preč. Ľudia sú bohatí a zabudli na to, že ich rodičia či prarodičia ešte zažili chudobu. Okrem dlhu obyvateľstva rastie aj dlh vlády, ktorá sa snaží o rozšírenie svojho vplyvu a tak financuje napríklad veľké výdavky na zbrojenie. Rovnako stále rastúca životná úroveň podporuje sociálne povedomie a vláda často prechádza na deficitné financovanie.
Deficit sa začne ale objavovať aj na obchodnej bilancií, keď krajina začína strácať svoju konkurencieschopnosť. Rast dlhu je už vyšší ako rast príjmu a ten rastie rýchlejšie ako rast produktivity, ktorá začína stagnovať. Krajina už nedokáže ťažiť z obrovských investícií do infraštruktúry, na ktorých získavala v tretej fáze. Ťaží však z kapitálových investícií, keď investuje do lacných rozvojových krajín a naspäť prúdia zisky, ktoré kompenzujú deficit obchodnej bilancie. No vo všeobecnosti sa krajina pod tlakom obrovského dlhu začína stávať čoraz chudobnejšia. Ľudia však majú pocit, že sú stále bohatí – vnímajú iba trendy posledných rokov, keď sa im darilo a neuvedomujú si, že krajina má svoje najlepšie dni už za sebou.
S tým, ako sa dlh neustále zväčšuje, krajina sa dostáva do poslednej fáze svojho ekonomického cyklu - do fáze poklesu. Rastúci dlh zabíja ekonomickú výkonnosť, no ľudia stále veria, že dokážu zarábať, tentokrát na finančných trhoch. Aktíva sú veľmi drahé, no aj napriek tomu ich kupujú a vznikajú tak finančné bubliny, ktoré podporuje centrálna banka svojou uvoľnenou monetárnou politikou. Po tom, ako bubliny prasknú, nastáva dlhá fáza oddlžovania sa – deleveridžingu, kedy sa po niekoľko dekád krajina bude snažiť zbaviť svojho dlhu. Ľudia si začínajú uvedomovať, že chudobnejú a ich štát už nie veľmocou. Priznanie si novej reality je traumatizujúce.
Priložená tabuľka zobrazuje uvedený proces na dátach najväčších svetových krajín či celkov za posledné stáročia. Vidíme v nej veľkosť HDP jednotlivých štátov na globálnom HDP.
Celý cyklus dokumentuje napríklad Veľká Británia, ktorá zažila skutočný vzostup až s priemyselnou revolúciou v osemnástom storočí. V devätnástom storočí sa dostala do tretej fázy ekonomického cyklu, keď jej mena – britská libra, sa stala rezervnou svetovou menou. Svoje najlepšie roky zažila pred prvou svetovou vojnou, naopak – dlh po druhej svetovej vojne ju priviedol do fázy úpadku.
Ešte väčší úpadok zažila India v osemnástom storočí či Čína v devätnástom storočí. Tieto krajiny boli vo svojej dobe najväčším svetovými veľmocami, čo sa pod vplyvom dekadencie a dlhu opäť zmenilo, keď v roku 1950 tvorili iba 5% svetového HDP, no pár storočí predtým to bolo vyše 50%.
Silný úpadok Ruska prebehol na konci devätnásteho storočia, úpadok Európy a Japonska začal pred pár dekádami, po krátkom raste po druhej svetovej vojne, a úpadok USA je v plnom prúde. Zdá sa, že je len otázkou krátkeho času, keď aj Spojené štáty prídu o svoju pozíciu superveľmoci. A tiež súčasný rozvinutý svet – USA, Európa a Japonsko sú kvôli svojmu obrovskému dlhu na negatívnej trajektórii. Momentálne ešte tvoria 50% svetového HDP, no už o štvrťstoročie sa tento podiel môže scvrknúť iba na 30%.
Budúcnosť patrí krajinám, ktoré sú konkurencieschopné a málo zadlžené. Rozvíjajúce sa štáty ako napríklad Rusko majú pred sebou veľký priestor pre budúci rast. Na druhej strane naše súčasné napojenie na existujúce rozvinuté štáty má svoje momentálne výhody, no aj dlhodobé nevýhody. Preto je dôležité, aby naši politici dokázali hodnotiť svoje rozhodnutia aj z dlhodobého hľadiska. Verme, že sa im v tom bude dariť.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.