Prepis | 8. prednáška: Možné východiská zo súčasnej situácie, reálne riešenia (Vladimír Vaňo) - Univerzita pre moderné Slovensko

Začiatok konca eurozóny, alebo katalyzátor zmien a reforiem?

• Číňania považujú krízu zároveň za príležitosť.
• Bude súčasná dlhová kríza v eurozóne začiatkom jej konca a rozpadu, alebo naopak katalyzátorom zmien, ktoré ju posilnia pre budúce cyklicky sa opakujúce recesie (a s nimi spojené prehĺbenie deficitov)?
• Nebolo by jednoduchšie a lacnejšie nechať situácii voľný priebeh a nepúšťať sa do spoločných nákladných riešení na udržanie kredibility eurozóny a eura? Aké sú náklady takéhoto scenára?
• Je EFSF (Európsky finančný a stabilizačný fond) sám o sebe postačujúcim riešením dlhovej krízy v eurozóne a ďalej sa už netreba snažiť?
• Aká je úloha EFSF/ESM pri riešení situácie na dlhopisovom trhu eurozóny, a aké sú ďalšie súčasti komplexného riešenia takzvanej dlhovej krízy?

Prečo prehĺbenie deficitov?

• Spúšťačom aktuálnej napätej situácie na dlhopisovom trhu eurozóny bola najvážnejšia povojnová globálna recesia.
• Tá sa podpísala pod cyklické prehĺbenie deficitov v prakticky všetkých krajinách eurozóny a EÚ. Priemerný deficit verejných financií v rámci eurozóny sa v krízovom roku 2009 prehĺbil na viac než 6% HDP.
• Vážne zhoršenie hospodárenia verejných financií zaznamenali nielen členské krajiny, ktoré pred recesiou nehospodárili najdisciplinovanejšie, ale aj tie, ktoré ešte pred recesiou hospodárili v štátnom rozpočte dokonca s prebytkami (napríklad Španielsko, Írsko).

Prečo európska verzia MMF?

• V prípade krajín s vysokým verejným dlhom cyklické prehĺbenie deficitu verejných financií zhoršilo vnímané riziko emitenta natoľko, že pre neprimerane vysoké úroky požadované na dlhopisovom trhu boli niektoré z členských krajín eurozóny nútené siahnuť po preklenovacích pôžičkách od nadnárodných veriteľov.
• Štandardne dostupnou „záchrannou sieťou“ pre krajiny v dočasných problémoch s refinancovaním svojho verejného dlhu je Medzinárodný menový fond, ktorý napríklad aj v ostatných rokoch zachraňoval v októbri 2008 susedné Maďarsko, preklenovacími pôžičkami pomáhal aj Rumunsku, či Srbsku.
• V situácii, keď sa do podobnej situácie, ako Maďarsko v októbri 2008, dostala prvá z členských krajín eurozóny, nielen z prostredia ECB sa ozvali hlasy volajúce po prekleňovacej pomoci vo vlastnej réžii členov eurozóny. Najväčším prispievateľom MMF sú USA. Eurozóna používa ako svoju menu euro, jediného reálneho konkurenta americkému doláru, ako rezervnej mene číslo jeden.
• Tak vznikla najprv dohoda na prekleňovacej bilaterálnej pôžičke Grécku, nasledovala dohoda o EFSF -  Európskom finančnom a stabilizačnom fonde, ako európskej verzii MMF. Tak na bilaterálnej pôžičke Grécku, ale aj na EFSF sa odbornou pomocou, ale aj finančne podieľa aj MMF (približne tretinou).
• Podobne ako MMF aj jeho európska verzia sprostredkováva krajinám v recesiou spôsobených problémoch s refinancovaním verejného dlhu preklenovacie pôžičky, ktorých čerpanie je však podmienené prísnymi a pravidelne vyhodnocovanými ozdravnými opatreniami, ktoré majú pomôcť krajine čo najskôr sa vrátiť späť na dlhopisový trh.
• Príklad Írska, ktoré oznámilo, že v roku 2012 sa plánuje vrátiť na dlhopisový trh ukazuje, ako by mal aj v prípade EFSF fungovať tento rokmi odskúšaný model MMF, ktorý razantne obmedzuje suverenitu krajín prijímajúcich pomoc pri rozhodovaní o svojich rozpočtoch.

Cena za ponechanie situácie na živelný vývoj

• V prvom rade treba zdôrazniť, že v prípade členských krajín eurozóny nie je a nikdy nebola na výber možnosť medzi pomocou ostatných členov a živelným ponechaním krajiny odkázanej samú na seba.
• Na výber bola buď možnosť záchrany v réžii MMF (podobne ako v prípade Maďarska v októbri 2008), alebo vo vlastnej réžii členov eurozóny.
• Hypotetický (a vzhľadom na existenciu MMF aj nepravdepodobný) scenár, kedy by sa členská krajina eurozóny v ťažkostiach ponechala odkázaná sama na seba by so sebou priniesol domino nadväzujúcich a nežiaducich dôsledkov:
  •  Vážne prehĺbenie recesie v dotknutej krajine a ešte bolestivejšie ekonomické následky, aké už tak sprevádza plnenie ozdravných požiadaviek nadnárodných veriteľov.
  •  Vzhľadom na to, že štátne dlhopisy členov eurozóny považujú zahraničné centrálne banky za rezervné aktívum, scenár živelného vývoja v jednom z členov eurozóny by vážne poškodil kredibilitu eura ako rezervnej meny. Dôsledkom toho by bolo v lepšom prípade oslabenie dopytu po dlhopisoch členov eurozóny, prípadne ich výpredaj z portfólií zahraničných centrálnych bánk. V oboch prípadoch by na poškodenie kredibility eura ako svetovej rezervnej meny číslo dva doplatili všetci ostatní členovia eurozóny vo forme zvýšených úrokových nákladov. Celkový dlh členov eurozóny, ktorý sa priebežne refinancuje na dlhopisovom trhu, prevyšuje 85% HDP.
  •  Šok, ktorý by takáto udalosť vyvolala medzi investormi (podobne ako udalosti v USA v septembri 2008), by vážne prehĺbil turbulencie na finančnom trhu. Prvoradou úlohou finančného trhu je sprostredkovávanie kapitálu pre reálnu ekonomiku, firmy ktoré vyrábajú a poskytujú služby, no najmä zamestnávajú. Ako sme sa presvedčili na konci roku 2008, turbulencie na finančnom trhu sa preto prostredníctvom obmedzenia dostupnosti kapitálu môžu negatívne dotknúť aj reálnej ekonomiky. Teda prehĺbiť jej oslabenie, vrátane znižovania zamestnanosti. A to v celej eurozóne.
  •  Eurozóna nie je len projektom 17-tich zúčastnených členských krajín. Je to zároveň vlajkový projekt celej Európskej únie, hoci nie všetci z jej členov (zatiaľ) euro prijali. Spochybnenie a ohrozenie kredibility eurozóny by mohlo mať geopolitické dôsledky aj na samotný proces európskej integrácie.
  • Takýto scenár so sebou prináša tak nedoziernu dominovú reťaz negatívnych dôsledkov, že všetci dotknutí vynakladajú maximálne úsilie na to, aby mu predišli. Vrátane MMF, či ďalších hlavných svetových ekonomík (USA, Japonsko, Čína).

Prečo EFSF (Európsky finančný stabilizačný fond) a ESM (Európsky stabilizačný mechanizmus)? Kto a ako doň prispieva?

• Európsky finančný stabilizačný fond (EFSF) vznikol ako európska verzia MMF, na ktorého financovaní sa podieľajú členské krajiny eurozóny, spolu s MMF. Keďže pôvodná dohoda o EFSF vznikala horúcou ihlou, bola dohodnutá na určitý čas, do roku 2013. Potom by funkcie EFSF mal prevziať Európsky stabilizačný mechanizmus (ESM).
• Podiely na základnom kapitále EFSF/ESM sa s niektorými dočasnými výnimkami (napríklad znížením podielu Slovenska) dohodli podľa rovnakého kľúča, na ktorom sa pri vzniku a rozširovaní EU dohodli jednotliví členovia v prípade „akcionárskych podielov v ECB.“
• Tie sú okrem iného základom pre nároky na dividendy zo zisku ECB, ak sú vyplácané. Keďže úlohou EFSF/ESM je sprostredkovávať prostriedky získané na finančnom trhu „klientským krajinám“ v problémoch, za predpokladu riadneho fungovania tento proces (požičanie na trhu, a sprostredkovanie prostriedkov s prirážkou krajine, ktorá to potrebuje) generuje pre EFSF zisk.
• Slovensko sa na základnom kapitáli ECB podieľa 0,69%. Keďže členovia eurozóny tvoria 70% kapitálu ECB, podiel Slovenska podľa tohto kľúča (akceptovaného pri vstupe do EÚ) je približne jednopercentný.
• Vkladom do EFSF sú záruky jednotlivých členských krajín. Keďže EFSF je spoločným podnikom krajín, z ktorých nie všetky majú ten najvyšší rating, na popud ratingových agentúr sa vklad do EFSF rozšíril aj o časť hotovostného príspevku. Pre členské krajiny má však povahu aktíva (majetku).
• Vďaka čiastočnému hotovostnému vkladu má EFSF ten najvyšší dosiahnuteľný rating (AAA), čo mu umožňuje na dlhopisovom trhu požičiavať si za najvýhodnejšie dostupné podmienky.

Odkiaľ berie euroval peniaze na preklenovacie pôžičky?

• Každá krajina pri refinancovaní svojho verejného dlhu ako nástroj používa štátne dlhopisy s konečnou dobou splatnosti.
• V termíne splatnosti má na výber buď splatný dlhopis vyplatiť z prebytku štátneho rozpočtu, alebo si na splatenie istiny požičať emisiou nového dlhopisu s fixnou dobou splatnosti.
• Nahradenie splatného štátneho dlhopisu emisiou nového existujúcu výšku verejného dlhu nemení, len posúva termín splatnosti danej časti verejného dlhu.
• Štandardný proces refinancovania splatných dlhopisov emisiou nových dlhopisov teda nie je vytváraním „nových dlhov“, len posúvaním splatnosti tých existujúcich.
• V závislosti od výšky ratingu, a teda aj vnímaného rizika, požadujú súkromní investori na dlhopisovom trhu rizikovú prirážku za podstúpenie úverového rizika. V prípade, ak je vnímané riziko a s ním spojená riziková prirážka pre krajinu privysoká, môže sa rozhodnúť pre pomoc od nadnárodných veriteľov: buď od MMF, alebo od EFSF v prípade členov eurozóny.
• Akákoľvek nadnárodná preklenovacia pomoc má len dočasný charakter a podobne ako „jednotka intenzívnej starostlivosti“ slúži len na vytvorenie podmienok pre ozdravenie a zreformovanie verejných financií a ekonomiky dotknutej krajiny (viď Maďarsko 2008-2009).
• Preto sa s medzinárodnou pomocou nadnárodných veriteľov spájajú prísne a pravidelné vyhodnocované podmienky na ozdravenie verejných financií, aby sa dlžník s refinancovaním verejného dlhu mohol čo najskôr vrátiť na vlastných nohách späť na dlhopisový trh.
• Odkiaľ berie nadnárodný veriteľ, ako EFSF prostriedky, ktoré sprostredkúva ako preklenovacie pôžičky svojim „klientom“? Emisiou vlastných dlhopisov na dlhopisovom trhu, teda pôžičkami tým istým súkromným investorom (a zahraničným centrálnym bankám), od ktorých by si požičiavala aj dotknutá krajina, no nepomerne drahšie.
• EFSF je teda spoločným podnikom, ktorý vďaka najvyššiemu možnému ratingu dokáže úverové zdroje na refinancovanie verejného dlhu sprostredkovať krajinám v problémoch lacnejšie.
• Cenou za toto sprostredkovanie sú však prísne a pravidelne vyhodnocované podmienky na ozdravenie verejných financií krajiny, ktorá chápe, že je odkázaná na takúto pomoc, bez ktorej by bol jej hospodársky osud oveľa ťažší.
• V úvodných emisiách dlhopisov EFSF boli medzi investormi zastúpené aj viaceré ázijské centrálne banky (graf vo videu).

Je euroval zázračným riešením? Aké sú jeho funkcie?

• EFSF sám o sebe je len nástrojom na umožnenie refinancovania verejného dlhu krajín, ktoré to nedokážu vo vlastnej réžii. Sám o sebe nie je, ani nikdy nemal byť „zázračnou spásou“, len súčasťou riešenia, ktoré obsahuje aj potrebné reformy verejných financií a štrukturálne reformy hospodárstva.
• EFSF plní tri základné funkcie:
  •  Poskytuje členským krajinám likviditu na plynulé refinancovanie ich verejných dlhov, ak to nie sú schopné vo vlastnej réžii.
  •  Zlacňuje dotknutým krajinám cenu za refinancovanie, teda znižuje ich úrokové náklady.
  •  Dáva im priestor na uskutočnenie nevyhnutných rozpočtových a štrukturálnych reforiem v stabilnejšom prostredí, teda bez tlaku (a útokov) finančného trhu.
  • EFSF je teda len jednou zo súčastí riešenia dlhovej krízy dotknutých krajín.
  • Tým, že EFSF pomáha predísť tomu najhoršiemu scenáru v prípade krajín, ktoré sa nedokážu refinancovať vo vlastnej réžii, pomáha aj predísť s tým spojeným turbulenciám na finančnom trhu.
  • Prispieva teda k stabilizácii finančného trhu (ktorý však zároveň očakáva aj liečenie rozpočtov krajín, ktoré sú pod „skleneným zvonom EFSF“, mimo dosahu žralokov útočiacich na najslabších členov skupiny).

Je počas turbulencií v eurozóne lepšie byť mimo nej? Skúsenosti od susedov.

• Pohľad na vývoj rizikových prirážok krajín regiónu mimo eurozóny (vo videu) jasne ukazuje, že vo svete globalizovaného kapitálového trhu nemožno turbulencie v eurozóne hermeticky uzavrieť na jej hraniciach.
• Nárast averzie investorov voči riziku, ktorý napätie na dlhopisovom trhu eurozóny vyvoláva, sa podpisuje nielen pod nárast rizikových prirážok ne-eurových krajín regiónu.
• Susedné krajiny strednej Európy na eskaláciu napätia v eurozóne (tak na finančnom trhu, ako aj v reálnej ekonomike) doplácajú aj prudkým oslabením výmenných kurzov, podobne ako na prelome rokov 2008 a 2009.
• Od začiatku júla do polovice novembra voči euru oslabil maďarský forint o 16%, poľský zlotý o 11%, česká koruna o 8%. Ako pri septembrovej intervencii proti oslabovaniu zlotého upozornila Národná banka Poľska, prudké oslabenie v tak krátkom čase ohrozuje stabilitu cenovej úrovne, teda prostredníctvom drahších dovozov zrýchľuje rast spotrebiteľských cien. Susedia bez eura sa o tom presvedčili v roku 2009 (graf vo videu k prvej prednáške).
• Krajiny regiónu mimo eurozóny tak turbulencie pociťujú nielen v zdražení nákladov na refinancovanie verejného dlhu, ale aj v kurzových turbulenciách, za ktoré prostredníctvom drahších dovozov vo forme rýchlejšej inflácie platia všetci spotrebitelia.

Načo stabilizovať finančné trhy? Čerstvé skúsenosti s previazanosťou finančných trhov a reálnej ekonomiky.

• Prečo je vôbec potrebné vynakladať úsilie na to, aby sa predišlo šokovým situáciám, ktoré by mohli zvýšiť turbulencie na finančných trhoch?
• Veď finančné trhy aj tak nebežia po priamke. Rozdiel je však v rozsahu krátkodobej volatility, v jej príčinách, ale aj dôsledkoch na proces sprostredkovania kapitálu firmám v reálnej ekonomike.
• Prvoradou úlohou finančného trhu je byť bránou pre sprostredkovanie kapitálu pre financovanie firiem z reálnej ekonomiky, ktoré vyrábajú tovary a poskytujú služby, no najmä tvoria pracovné miesta.
• Mimoriadne turbulencie na finančnom trhu sťažujú dostupnosť kapitálu pre firmy z reálnej ekonomiky.
• Najlepšie sa o tom presvedčili v USA na jeseň 2008: recesia, ktorá začala ešte v decembri 2007 znamenala pre americkú ekonomiku do augusta 2008 mesačný úbytok pracovných miest o približne 200 tisíc. Po turbulenciách zo septembra 2008 sa mesačne na dlažbe ocitol štvornásobok nových nezamestnaných (graf vo videu).
• Aj táto čerstvá skúsenosť pripomína, že mimoriadne turbulencie sa môžu negatívne dotknúť pracovného trhu v na pohľad nesúvisiacich odvetviach reálnej ekonomiky. Aj to vysvetľuje záujem zúčastnených krajín o to, aby sa takýmto scenárom predchádzalo.

Prichádza ochladenie 2012 rovnako ako v roku 2008 zo zámoria?

• To, že turbulencie na dlhopisovom trhu eurozóny majú svoju ozvenu v tomto roku aj v reálnej ekonomike na starom kontinente, ukazuje vážnosť hospodárskeho spomalenia v porovnaní so zámorím.
• Ukázali sme si, že v roku 2008 prišla recesia do eurozóny prostredníctvom pupočnej šnúry zahraničného obchodu z USA, kde začala recesia na konci roku 2007.
• V roku 2011 sme síce svedkami ochladenia aktivity na oboch brehoch Atlantiku, na jeseň sa však ukazovatele aktivity v sektore služieb aj v priemysle v USA ešte držali v teritóriu mierneho, ale stále rastu. Naopak, v eurozóne predstihové ukazovatele aktivity v priemysle a službách varujú pred hrozbou blížiaceho sa hospodárskeho oslabenia (grafy vo videu).
• Turbulencie na dlhopisovom trhu eurozóny tak prostredníctvom oslabenia dostupnosti kapitálu pre reálnu ekonomiku prispievajú k oslabeniu hospodárskej aktivity v reálnej ekonomike.
• Aj preto je v záujme všetkých zúčastnených, aby sa im predišlo, prípadne, aby sa ich trvanie a rozsah pokiaľ možno minimalizoval.

Prečo je dôležité udržanie kredibility eura ako rezervnej meny?

• Podľa MMF sa štátne dlhopisy členov eurozóny podieľajú viac než štvrtinou na devízových rezervách svetových centrálnych bánk.
• Euro, ktoré tento status zdedilo po západonemeckej marke, sa tak stalo reálnou konkurenciou amerického dolára a svetovou rezervnou menou číslo dva.
• Status rezervnej meny so sebou prináša masívny dopyt zahraničných centrálnych bánk po emisiách štátnych dlhopisov členov eurozóny.
• Vďaka tomu dokážu členské krajiny eurozóny refinancovať svoje verejné dlhy lacnejšie, než bez tohto masívneho dopytu.
• Zahraničné centrálne banky predpokladajú, že súdržnosť eurozóny a jej kredibilita (ktorej súčasťou je aj kredibilita jednotlivých členov) je porovnateľná s USA.
• Poškodenie tejto kredibility a oslabenie dopytu zahraničných centrálnych bánk by prostredníctvom zvýšenia úrokov za refinancovanie štátneho dlhu v rôznom rozsahu pocítili všetci členovia eurozóny.
• V takom prípade by sa naopak posilnila pozícia dolára, ako dominantnej svetovej rezervnej meny.
• Cenu za obranu kredibility eurozóny preto – okrem iného – treba porovnávať s potenciálnymi nákladmi v prípade jej poškodenia.

Uvoľnenie menovej politiky je bez dôvery súkromného sektora na oživenie rastu nestačí

• Ako sme sa presvedčili v prípade Japonska, po oslabení hospodárskeho rastu a podlomení dôvery súkromného sektora – firiem a domácností – nie je uvoľnenie menovej politiky samo o sebe zaručeným riešením pre oživenie hospodárskeho rastu (graf vo videu).
• Len hospodársky rast a s ním spojený nárast rozpočtových príjmov je udržateľným spôsobom na zmiernenie dlhovej krízy.
• Ako sme si ukázali, nástroje menovej politiky môžu pomôcť predísť najhoršiemu scenáru (skĺznutiu do likviditnej pasce, kedy defláciu sprevádza hospodárska stagnácia), no samy o sebe negarantujú oživenie hospodárskeho rastu.

Skúsenosť s rozpočtovými stimulmi ako cestou von z hospodárskej stagnácie

• Rovnako na príklade Japonska sme si ukázali aj to, že bez dôvery a investícií súkromného sektora sú bezzubé aj pokusy o oživenie hospodárskeho rastu prostredníctvom rozpočtových stimulov (graf vo videu).
• Tie sú ešte menej účinné v prípade malých a otvorených ekonomík, akou je aj Slovensko (graf vo videu).

Ako sa znížiť relatívnu výšku zadlženia: praktické skúsenosti

• Ako sa dá (bez bankrotu) znížiť bremeno verejného dlhu? Ukazujú to dva praktické príklady:
  •  Po druhej svetovej vojne dokázali USA znížiť výšku svojho verejného dlhu v pomere k HDP vďaka tomu, že tempo hospodárskeho rastu bolo vyššie, než ročné deficity, zatínané vo verejného dlhu.
  •  To, že „vyrastenie z dlhu“ nie je len vzdialená teória, dokazuje aj príklad zo Slovenska. To vďaka hospodárskym reformám dokázalo v minulom desaťročí naštartovať silný hospodársky rast, ktorý prevyšoval ročné deficity a podpísal sa pod zníženie relatívneho vyjadrenia verejného dlhu na menej než 28% HDP na konci roku 2008.
  • Oživenie hospodárskeho rastu je teda nevyhnutnou súčasťou a predpokladom účinného riešenia dlhovej krízy.

Prevencia do budúcnosti: Kvalitatívna zmena vzťahov v rámci eurozóny

• Skúsenosť z prvého desaťročia unikátnej kombinácie jednej menovej politiky a 17-tich nezávislých rozpočtových politík v uplynulých rokoch dokázala, že ďalšie fungovanie eurozóny si vyžiada kvalitatívnu zmenu usporiadania vzťahov medzi členmi.
• Nevyhnutná užšia rozpočtová integrácia pritom nemusí nevyhnutne znamenať vytvorenie rozpočtovej federácie, ako ju poznajú USA.
• Na dodržiavanie pravidiel zdravého hospodárenia verejných financií budú potrebné účinné, no najmä včasné sankčné mechanizmy. Tie, ktoré sú súčasťou Paktu stability a rastu sa k členom eurozóny správajú „v rukavičkách“, ako k suverénnym samostatným krajinám. V záujme lepšieho fungovania klubu sa zrejme členovia budú musieť časti tejto suverenity dobrovoľne vzdať.
• Úvahy o užšej fiškálnej integrácii sa uberajú dvoma hlavnými smermi:
  •  Vznikom federálneho ministerstva financií, ktoré by malo vlastné kompetencie, ale aj vlastné zdroje (napr. z prerozdelenia časti nepriamych daní, alebo možnosťou emitovania „federálnych“ eurobondov).
  •  Zavedením nadnárodnej autority, ktorá by mala možnosť priebežne a včas sankcionovať členské krajiny v prípade neplnenia dohodnutých kritérií zodpovedného rozpočtového hospodárenia.

Aké je potenciálne východisko zo súčasnej situácie: Reformy

• EFSF/ESM nie je, a ani nikdy nemal byť sám o sebe riešením dlhovej krízy v eurozóne.
• Stabilizácia situácie na finančnom trhu je len základným predpokladom a vytvorením podmienok pre skutočné a oveľa ťažšie súčasti riešenia:
  •  Reformy verejných financií, teda obnovenie rovnováhy medzi daňovým bremenom a objemom výdavkov verejného rozpočtu. A to buď škrtmi vo výdavkoch a v dostupnosti verejných služieb, zvýšením príjmov a daňového bremena, alebo kombináciou týchto opatrení.
  •  Štrukturálne reformy, ktoré by posilnením konkurencieschopnosti podnikateľského a investorského prostredia pomohli znovu naštartovať rast ťahaný súkromným sektorom.
  • Slovensko vlastnú skúsenosť s účinnosťou tohto scenára má z rokov 1998-2002. Vtedajšie reformy pomohli naštartovať rast, vďaka ktorému sa podarilo nielen znížiť deficit verejných financií z neudržateľných úrovní. Silným hospodárskym rastom sa podarilo aj znížiť výšku verejného dlhu v pomere k HDP pod úroveň 28% HDP na konci roku 2008.

Záver: Stabilizácia situácie na finančnom trhu prostredníctvom účinného a akcieschopného “európskeho MMF” je len základným predpokladom a vytvorením podmienok pre trvácne riešenie príčin dlhovej krízy: udržateľným riešením sú reformy verejných financií a štrukturálne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti a čo najlepšieho podnikateľského a investorského prostredia.

1.      EFSF/ESM je nevyhnutný nástroj na stabilizáciu situácie na finančnom trhu a na predídenie vážnym turbulenciám, ktoré by sa prostredníctvom sťaženej dostupnosti kapitálu premietli do prehĺbenia recesie a s tým spojenej straty pracovných miest.

2.      EFSF má dotknutým krajinám pomôcť s likviditou na refinancovanie splatných štátnych dlhopisov za výhodnejších podmienok, aby tak mali čas a priestor na ozdravenie verejných financií a štrukturálne reformy v ekonomike bez tlaku žralokov z finančného trhu.

3.      Stabilizácia situácie na finančnom trhu prostredníctvom účinného a akcieschopného “európskeho MMF” je len základným predpokladom a vytvorením podmienok pre trvácne riešenie príčin dlhovej krízy: udržateľným riešením sú reformy verejných financií a štrukturálne reformy na posilnenie konkurencieschopnosti a čo najlepšieho podnikateľského a investorského prostredia.