Prepis | Bonusová prednáška Lucie Žitňanskej: Vymožiteľnosť práva ako dôležitý faktor fungujúcej ekonomiky - Univerzita pre moderné Slovensko

Pokúsim sa vysvetliť prečo je vymožiteľnosť práva pre fungovanie ekonomiky dôležitá a čo ovplyvňuje úroveň vymožiteľnosti práva. Ak sa mi to podarí, tak verím, že tento pojem, ktorý nemá všeobecnú definíciu, ale každý ho používa (v presvedčení, že vie o čom hovorí) bude pre Vás zrozumiteľnejší. Aj keď nie definovaný. Pomôžem si príkladom. Veľmi zjednodušujúcim príkladom, pretože v ňom budem úplne vedome abstrahovať od širších ekonomických súvislostí (to je parketa Ivana Mikloša) a od presnej právnej terminológie a právnej analýzy (to je upozornenie pre všetkých právnikov).

V deväťdesiatych rokoch minulého storočia bol na Slovensku pojem hypotekárny úver prakticky neznámy. Kto chcel stavať, musel mať vlastné peniaze a od banky si mohol požičať len ak mal inú nehnuteľnosť, ktorú dal do zálohu alebo ručiteľa. V tom období sa aj zaviedla prax podpisovania zmeniek, ako garancií za splatenie dlhu v rozsahu v štandardných ekonomikách nevídanom. Úvery boli "drahé". Dôvodom bolo okrem iného aj to, že dlžníci mali obmedzené možnosti poskytnúť garanciu. A súčasne súdne konania trvali dlho. Vysoké riziko, že peniaze sa bankám nevrátia dané nízkou mierou právnej istoty (a teda nízkou úrovňou vymožiteľnosti práva) predstavuje náklad, ktorý sa nevyhnutne musel prejaviť v cene peňazí.

Na prelome storočí bola radikálne zmenená právna úprava záložného práva tak, že je možné ako garanciu poskytnúť nielen existujúcu nehnuteľnosť, ale aj budúcu nehnuteľnosť (rozostavané byty, budúce byty). Na vznik záložného práva netreba hnuteľnú vec odovzdať, založiť možno právo aj pohľadávku (s registráciou v centrálnom registri záložných práv). Súčasne sa za určitých podmienok umožnil predaj zálohu mimo súdneho výkonu rozhodnutia. V konkurznom konaní sa vo veľkej miere zrovnoprávnili veritelia. Pohľadávky štátu stratili prednosť pred pohľadávkami súkromných veriteľov. Neskôr dokonca zabezpečení veritelia dostali v konkurznom konaní výhodu. Výťažok z predaja majetku, ktorý predstavuje zábezpeku sa nerozdeľuje medzi všetkých veriteľov, ale najskôr medzi tých, v prospech ktorých je zábezpeka (napr. v podobe záložného práva k nehnuteľnosti) zriadená. Zmenami právnej úpravy sa pre banky zmenilo právne prostredie, v dôsledku čoho sa znížilo riziko, že sa im požičané peniaze nevrátia. Alebo inak povedané zvýšila sa ich miera právnej istoty, že sa im požičané peniaze vrátia (zvýšila sa vymožiteľnosť práva). Znížila sa aj cena peňazí, úvery sa stali všeobecne dostupnejšie. Zmenky sa v bankovej praxi na zabezpečenie úverov používajú menej.

Tento príklad som si zvolila, pretože podľa mojej mienky dobre ilustruje ako právo vplýva na podnikateľské  správanie a súčasne, že medzi pojmami vymožiteľnosť práva a rýchlosť  a kvalita súdneho konania nie je znamienko "rovná sa". Súčasne je potrebné aj to, že ak sa zmenky v bankovej praxi pri niektorých typoch úverov ako garancia stále používajú viac ako v zahraničí (spravidla pri tých, pri ktorých nie je zriadené záložné právo) je to preto, že zmenka poskytuje vyššiu mieru právnej istoty (vymožiteľnosti práva) v konaní pred súdom. Je totiž samostatným právnym titulom a k súdnemu rozhodnutiu vedie cesta cez skrátené súdne konanie.  Čo svedčí o vplyve efektívnosti, resp. neefektívnosti súdnych konaní nielen na právnu istotu veriteľa, či včas získa späť poskytnuté peniaze, ale aj na využívanie jednotlivých právnych inštitútov.

Spomeniem ešte jeden príklad. Evidenciu nehnuteľností na Slovensku. Opomeniem výklad historických súvislostí, ktoré viedli k rozdrobeniu pôdy a k tomu, že ani po dvadsiatich rokov Slovensko nie je vysporiadané s problémom pôdy neznámych vlastníkov. Zameriam sa len na jeden problém. Tým je právna istota toho, kto kupuje nehnuteľnosť, že ju kupuje od vlastníka a jeho vlastnícke právo nebude v  budúcnosti spochybnené. Vlastnícke právo je nedotknuteľné, píše sa v ústave. Je to absolútne právo a ako také podľa nášho právneho poriadku nepremlčateľné.  Vzhľadom na stav evidencie nehnuteľností, ale aj právny charakter katastra nehnuteľností a konania pred ním nie je na Slovensku možné vylúčiť, že kúpite nehnuteľnosť, zapísanú v katastri nehnuteľností na predávajúceho a po roku, dvoch vám zaklope na dvere vlastník, domáhajúci sa svojho vlastníckeho práva. Pritom nemusí ísť o podvod zo strany predávajúceho. Súdny spor je však na svete. Rýchle súdne konanie v takomto prípade posilní Vašu právnu istotu (pokiaľ ide o právne postavenie), ale nemusí garantovať vymožiteľnosť práva v prospech Vás ako dobromyseľného kupujúceho. Podľa práva môže v práve byť aj vlastník, ktorý sa objavil pred dverami. Týmto príkladom nechcem strašiť vlastníkov. Uvádzam ho ako príklad vážneho problému právnej istoty vlastníkov (vymožiteľnosti práva), ktorý má svoje korene v histórii a jeho riešenie spočíva v inštitucionálnom a hmotnoprávnom riešení vlastníckych vzťahov.

Príkladov by sme našli aj viac. Niekedy povedia síce viac ako všeobecné poučky, ale ja sa pokúsim aj o zovšeobecnenie.

Právna istota vlastníka a právna istota účastníka vzťahu založeného zmluvou, že jeho práva budú naplnené a pokiaľ nie, tak má k dispozícii efektívny nástroj na ich vymáhanie v reálnom čase, to znamená v čase kedy to pre neho má ešte zmysel, je základom fungujúcich podnikateľských vzťahov. Každé zníženie tejto právnej istoty zvyšuje transakčné náklady. Téza, že úroveň vymožiteľnosti práva má zásadný vplyv na podnikateľské prostredie nespochybniteľne platí. 

Od čoho závisí miera tejto právnej istoty a teda aj úroveň vymožiteľnosti práva je komplexnejší problém. Určite je daná právnym prostredím (legislatívou) a schopnosťou využívať ho (dobré zmluvy robia dobrých priateľov platí dnes tak ako v minulosti, platí ale aj to, že dobrý právnik má cenu zlata a nie každý právnik, ktorý má cenu zlata je naozaj dobrý) a fungovaním inštitúcií, vrátane alebo najmä súdov. Určiť pomer, v akej tá ktorá zložka participuje na nízkej úrovni vymožiteľnosti práva na Slovensku nie je jednoduché. Uviedla som príklady jedného úspešnejšie riešeného problému a jedného doteraz nevyriešeného problému vymožiteľnosti práva na Slovensku, v ktorých riešenie nespočívalo, resp. nespočíva primárne na súdoch. Neriešenie problému na úrovni hmotného práva, resp. inštitúcií prenáša problém na súdy. Neefektívne súdne konania potom problém už len prehlbujú. Je súčasne nespochybniteľné, že vymáhanie nezaplatených bežných faktúr nevyžaduje žiadne sofistikované právne riešenie len zefektívnenie súdneho konania a úroveň právnej istoty veriteľov sa tým zvýši (čo možno prispeje aj k zníženiu úrokov z omeškania). Rýchlosť konania má navyše vplyv aj mieru dobrovoľného plnenia zo strany dlžníkov, pretože zvyšuje efektívnosť sankcií. Ak totiž platí, že žiadne porušenie práva nesmie zostať bez sankcie a súčasne, že vplyv na dodržiavanie zákona má nielen výška sankcie, ale aj miera pravdepodobnosti, že naozaj bude uložená a vymáhaná, tak efektívnosť súdnych konaní môže podporiť aj dobrovoľné plnenie zmlúv a prispieť k zmene kultúry prostredia.

Mohla by som túto tému rozvíjať ďalej, najmä pokiaľ ide o vzťah legislatívy a efektívnosti súdneho systému a ich vzájomné ovplyvňovanie a nemenej významný faktor celkovej kultúry spoločnosti. Je to téma na knihu.  V rámci tejto krátkej prednášky a najmä s použitím príkladov som chcela docieliť to, aby bolo zrejmé, že úroveň vymožiteľnosti práva závisí určite od kvality fungovania súdov. Súčasne ale aj od kvality fungovania inštitúcií v štáte vôbec, od právnych predpisov, ktoré vytvárajú rámec správania sa, od miery v akej právne predpisy rešpektujú, ale aj nastavujú motivácie správania sa, od kvality právnych služieb a kultúry spoločnosti. Pokiaľ zlyhávajú ostatné prvky, ktoré majú na vymožiteľnosť práva vplyv, záťaž sa presúva a koncentruje na súdy. Očakávať, že v takomto prostredí budú len a práve súdy fungovať inak ako celkové prostredie je iluzórne. Na druhej strane sú to súdy,  ktoré predstavujú kľúčový prvok v celom systéme a ich fungovanie môže zásadným spôsobom ovplyvniť aj kvalitu fungovania celého systému. Preto im venujeme prvoradú pozornosť.  Ale súčasne platí, že zlepšenie vymožiteľnosti práva je možné dosiahnuť cielenými postupnými krokmi, ktoré sa budú dotýkať celého systému. A o to sa práve tomto období snažíme.