Ekonomický rast znamená rast výkonnosti a ten, pokiaľ je dlhodobo udržaný, prináša aj rast bohatstva. Čo je to hrubý domáci produkt sme si povedali v minulej prednáške, ale pripomeňme si, že ide o celkovú hodnotu všetkých konečných tovarov a služieb vyprodukovaných v danej krajine v danom roku. Ak hovoríme o ekonomickom raste, väčšinou máme na mysli rast HDP za rok na jedného obyvateľa v stálych cenách. Stále ceny sú také, ktoré sú očistené o infláciu, teda o rast cien. Rast na obyvateľa je dôležitý preto, že ak by počet obyvateľov rástol rýchlejšie ako by rástol HDP, tak napriek takémuto rastu by krajina chudobnela.
Napriek všetkým výhradám k ukazovateľu HDP, je to určite najkomplexnejší a najvýstižnejší ukazovateľ výkonnosti ekonomiky, a teda bude celkom určite aj do budúcnosti zohrávať kľúčovú úlohu. Konečným cieľom samozrejme nie je ekonomický rast, ale rast zamestnanosti, príjmov, životnej úrovne, kvality života a v konečnom dôsledku spokojnosti a šťastia ľudí.
Avšak tieto ciele sa bez ekonomického rastu v našich podmienkach nedajú dosiahnuť. Ako sme si ukázali v minulej prednáške, existujú síce krajiny, v ktorých je miera spokojnosti a šťastia ľudí relatívne vysoká nezávisle na bohatstve, ide však o krajiny, v ktorých môžeme len ťažko hľadať inšpiráciu (Bhután, Guyana, Honduras, Guatemala, Ghana, Kostarika, Kolumbia, Surinam, Guinea – Bissau, Bangladéš, Dominikánska republika, Gambia a pod.).
Ekonomický rast znamená viac práce, rast platov v súkromnom aj vo verejnom sektore a rast prostriedkov štátu na verejnú spotrebu (zdravotníctvo, školstvo, sociálny systém, infraštruktúra). Ukazuje sa, že ľudia sa obávajú práve straty práce. Tí, ktorí ju stratili majú problém nájsť si novú a sú nespokojní s kvalitou zdravotníctva, školstva, s chýbajúcou infraštruktúrou, s kvalitou verejných a sociálnych služieb.
Preto vyriešenie týchto problémov a zlepšenie situácie v oblastiach, s ktorými sú ľudia nespokojní, si bude vyžadovať najmä (určite však nie len), obnovenie vysokého, ale aj udržateľného ekonomického rastu.
Krajiny ako je Írsko, Južná Kórea, Singapur, či Taiwan sa dokázali v priebehu dvoch – troch desaťročí vyšvihnúť z chudobných rozvojových krajín na vyspelé a bohaté práve vďaka vysokému ekonomickému rastu. Na ilustráciu toho, aký je rast dôležitý, si porovnajme, aký čas potrebuje krajina na zdvojnásobenie svojho HDP pri rôznej miere ekonomického rastu. Pri 2% raste ročne je to 35 rokov, pri 5% ročnom raste je to 15 rokov a pri 10% raste je to len 7 rokov. Áno, aj za krátke obdobie siedmych až desiatich rokov, sa dá zdvojnásobiť hrubý domáci produkt.
Írsky príklad je dôkazom toho, že sa to dá aj v európskych podmienkach. Najlepšie to ilustrujú dve obálky prestížneho ekonomického týždenníka The Economist, ktoré sa venovali Írsku. Tá prvá, z roku 1988 označovala Írsko ako „Najchudobnejšie medzi bohatými“ (Poorest of the Rich) a o necelých desať rokov, v roku 1997 už na obálke svietil nápis „Keltský tiger: európske žiariace svetlo“ (Celtic Tiger: Europe´s shining light).
Pri týchto číslach si treba uvedomiť, že svetová ekonomika rastie v posledných desaťročiach priemerne ročne o 3,5% až 4%, pričom priemerný rast vyspelých krajín je nižší (okolo 2,0% – 2,5%) a rozvojových a rozvíjajúcich sa krajín vyšší (4,0% - 4,5%). Výnimkou bol samozrejme, krízový rok 2009, kedy svetová ekonomika poklesla asi o 1%, pričom vyspelé krajiny padli až o 4% a v rozvojových sa rast znížil na +2%.
Ak predpokladáme v pokrízovom období obnovenie tempa rastu z posledných desaťročí (čo sa nemusí ukázať ako reálne), tak je zrejmé, že ak chceme pomerne rýchlo dobiehať vyspelé krajiny v ekonomickej úrovni, naše tempá rastu by mali byť vyššie ako 5%.
V tejto súvislosti je taktiež dôležité podotknúť, že v podmienkach slovenskej ekonomiky je možné zabezpečiť výraznejšie vytváranie nových pracovných miest, len ak je ekonomický rast vyšší ako 4%.
Ako sa dá ekonomický rast urýchliť a aké pozitívne výsledky to pre krajinu a jej občanov prináša, sme mali možnosť presvedčiť sa aj na vlastnej skúsenosti. Reformy, ktoré sa na Slovensku uskutočnili v rokoch 2002 – 2006 prilákali nových investorov a naštartovali vysoký ekonomický rast (10,4% v roku 2007), ktorý priniesol rast zamestnanosti a rast životnej úrovne. Najlepšie o tom svedčia údaje o počte nezamestnaných. Kým v roku 2001 bolo na úradoch práce registrovaných na Slovensku 533 652 uchádzačov o zamestnanie, v máji 2008 to bolo už len 222 260. Potom, najmä vplyvom krízy, začal ich počet znovu rásť a na jar 2010 dosiahol takmer 400 000 (396 205). Toto číslo výrazne neznížime, ak nebudeme schopní obnoviť ekonomický rast a obnoviť ho na úrovni vyššej ako 5% ročne. Aj preto je rast dôležitý.
Pozn.: Správne odpovede na niektoré otázky z testu nie sú zámerne obsiahnuté v texte prednášky. Dôvodom je snaha motivovať študentov k doplnkovému samoštúdiu a čiastočne tak (ako vyplynulo z reakcií a požiadaviek študentov) zvýšiť náročnosť testových otázok.
