>> <<
UPMS má už 6979 študentov 6979
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

6. prednáška:Rakúska škola hospodárskeho cyklu

Lektor: Ivan Mikloš | Streda, 17. 11. 2010

Ako je to vlastne s krízami? Sú nevyhnutnou súčasťou fungovania trhovej ekonomiky, alebo by za istých okolností nemuseli existovať? Môžu vlády rozumnou politikou krízam zabrániť, alebo môžu len čiastočne eliminovať ich dôsledky?

Pavol Škulavík

Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.

02.06.2014 | 10:16:24
Michal Smolenicky

sedliacky rozum vs rakuska skola

ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)

casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)

09.02.2011 | 23:16:42
Michal Smolenicky

cize aby som to zhrnul

- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty

co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu wink

09.02.2011 | 23:16:30
Miroslava Tekelová

Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:

Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.

Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?

- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?

- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?

12.01.2011 | 18:34:13
Administrátor

Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko

Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK

V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov

Dakujeme,

tim UPMS

06.12.2010 | 13:45:47
Administrátor

Re: MARTIN BULAK

Stane sa, nie sme dokonali grin

tim UPMS

06.12.2010 | 13:41:36
Marek Baranyai

To Lubos Holeci: Rakuska skola je len teoreticka, kedze sa prakticky nevyskusala, preto sa aspon podla mna da tazko predpokladat ako by sa banky chovali a ako by poskytovali podnikom uvery. Mozno by sa prisposobili trhu a poskytovali by peniaze prave vtedy, ked by ludia viac setrili s ocakavanim buducich vynosov… (za toho predpokladu, ze banky maju dostatok kapitalu) a to je aj moja odpoved na prvu otazku. btw ta mucha je super :D asi to natacali v jeden den vsetko…

02.12.2010 | 22:45:49
Lubos Holeci

2. banky spolocnostiam, ktore maju aktualne nevyuzite kapacity tazko pozicaju (viem to z vlastnej praxe risk analytika v banke) - nevyuzite vyrobne kapacity znamenaju (kvoli existencii fixnych nakladov) obycajne stratove hospodarenie, t.j. spolocnosti negeneruju dostatok zdrojov na krytie pripadnej dlhovej sluzby a maju casto krat co robit, aby vobec prezili. Banka sa nebude spoliehat na buduce ozivenie (z dovodov uvedenych vyssie, alebo v niektorych pripadoch ani nemusia verit, ze sa spol. zvysenia dopytu vobec doziju) a do takeho rizika skor nepojde….
Skuste ma presvedcit, ze sa mylim.

21.11.2010 | 12:55:55
Lubos Holeci

Moje skepticke odpovede:
1. pravdepodobne nebudu, aj ked by sa investovanie v tom case mohlo zdat prezierave, nakolko by sa dalo ocakavat ze v buducnosti sa dopyt opat zvysi. Podnikatel podla mna bude rozmyslat takto:
Dopyt sa v buducnosti pravdepodobne zvysi, ale co ak sa nezvysi dopyt prave po vyrobkoch mojej fabriky?
Co ak novu vyrobnu kapacitu dokoncim o rok, ale dopyt sa zvysi az o 3 roky?
Co ak sa zvysi dopyt o rok, ale vyrobnu kapacitu rozsirim az o 3 roky (niektore investicne vydavky su dlhodobe, napr. postavenie noveho vyrobneho zavodu na auta trva aj 3 roky) kedy uz bude dopyt opat v utlme?
Z coho budem v takych pripadoch zatial splacat uver?

21.11.2010 | 12:55:43
Lubos Holeci

Ahojte,

na ten rakuskej teorii sa mi napozdava tento predpoklad:
ak ludia viac sporia a znizuju okamzitu spotrebu, je podla teorie spravny cas na investovanie, t.j. zvysovanie buducej vyrobnej kapacity (nakolko rastu uspory a klesaju urokove miery).

Mam k tomu 2 otazky:
1. budu firmy chciet v case, ked je nizky dopyt, t.j. maju nevyuzite existujuce vyrobne kapacity investovat do novych?
2. budu banky ochotne v takom case poziciavat na spolocnostiam na kapitalove vydavky (napriek tomu ze maju banky nadbytok kapitalu?)?

21.11.2010 | 12:55:07