Comments | 6. lecture: The Austrian School of Business Cycles - University for modern Slovakia

Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.

sedliacky rozum vs rakuska skola

ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)

casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)

cize aby som to zhrnul

- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty

co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu

Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:

Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.

Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?

- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?

- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?

Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko

Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK

V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov

Dakujeme,

tim UPMS

Re: MARTIN BULAK

Stane sa, nie sme dokonali

tim UPMS

To Lubos Holeci: Rakuska skola je len teoreticka, kedze sa prakticky nevyskusala, preto sa aspon podla mna da tazko predpokladat ako by sa banky chovali a ako by poskytovali podnikom uvery. Mozno by sa prisposobili trhu a poskytovali by peniaze prave vtedy, ked by ludia viac setrili s ocakavanim buducich vynosov… (za toho predpokladu, ze banky maju dostatok kapitalu) a to je aj moja odpoved na prvu otazku. btw ta mucha je super :D asi to natacali v jeden den vsetko…

2. banky spolocnostiam, ktore maju aktualne nevyuzite kapacity tazko pozicaju (viem to z vlastnej praxe risk analytika v banke) - nevyuzite vyrobne kapacity znamenaju (kvoli existencii fixnych nakladov) obycajne stratove hospodarenie, t.j. spolocnosti negeneruju dostatok zdrojov na krytie pripadnej dlhovej sluzby a maju casto krat co robit, aby vobec prezili. Banka sa nebude spoliehat na buduce ozivenie (z dovodov uvedenych vyssie, alebo v niektorych pripadoch ani nemusia verit, ze sa spol. zvysenia dopytu vobec doziju) a do takeho rizika skor nepojde….
Skuste ma presvedcit, ze sa mylim.

Moje skepticke odpovede:
1. pravdepodobne nebudu, aj ked by sa investovanie v tom case mohlo zdat prezierave, nakolko by sa dalo ocakavat ze v buducnosti sa dopyt opat zvysi. Podnikatel podla mna bude rozmyslat takto:
Dopyt sa v buducnosti pravdepodobne zvysi, ale co ak sa nezvysi dopyt prave po vyrobkoch mojej fabriky?
Co ak novu vyrobnu kapacitu dokoncim o rok, ale dopyt sa zvysi az o 3 roky?
Co ak sa zvysi dopyt o rok, ale vyrobnu kapacitu rozsirim az o 3 roky (niektore investicne vydavky su dlhodobe, napr. postavenie noveho vyrobneho zavodu na auta trva aj 3 roky) kedy uz bude dopyt opat v utlme?
Z coho budem v takych pripadoch zatial splacat uver?

Ahojte,

na ten rakuskej teorii sa mi napozdava tento predpoklad:
ak ludia viac sporia a znizuju okamzitu spotrebu, je podla teorie spravny cas na investovanie, t.j. zvysovanie buducej vyrobnej kapacity (nakolko rastu uspory a klesaju urokove miery).

Mam k tomu 2 otazky:
1. budu firmy chciet v case, ked je nizky dopyt, t.j. maju nevyuzite existujuce vyrobne kapacity investovat do novych?
2. budu banky ochotne v takom case poziciavat na spolocnostiam na kapitalove vydavky (napriek tomu ze maju banky nadbytok kapitalu?)?