V predchádzajúcich prednáškach druhého trimestra sme si ukázali, aký rozdielny pohľad na príčiny vzniku krízy majú keynesiánci a rakúšania a v poslednej prednáške aj to, ako sa vyvíjala situácia v Japonsku za posledných dvadsať rokov a aký je názor týchto dvoch škôl na tento vývoj.
Odborným garantom a zakladateľom Univerzity pre moderné Slovensko je Ivan Mikloš. Týmto on-line projektom sa rozhodol vzbudiť záujem verejnosti o ekonomiku a ekonomické dianie doma i vo svete. Virtuálna univerzita predstavuje moderný a zábavný spôsob štúdia, ktoré si obľúbilo už niekoľko tisíc študentov.
e-mail: univerzita@upms.sk
Prosim Vas, kde najdem odporucanu literaturu, ktorá je spominana vo videu? Dakujem
VLADIMÍR KUŠNÍR
Peter Dian Vám dal odpoveď. Kým bude týmto bankám/rodinám vyhovovať keynesiánske učenie, bude presadzované ako vo vláde tak aj na verejnosti. Na každú krajinu, ktorá by mala tendenciu odkloniť sa od tohto učenia, by sa zosypala vlna kritiky ak nie viac. Jednoducho súčasný systém neumožňuje aplikáciu učenia rakúskej školy aj keď sa môže zdať ako omnoho prirodzenejšie a “zdravé”.
Miroslava Tekelová:
Národná banka (štát) určuje aj koľko je v obehu “digitálnych peňazí”, pomocou určovania mininimálnej povinnej rezervy a kapitálovej primeranosti bánk. Kapitálová primeranosť zjednodušenie hovorí o pomere vlastného kapitálu ku požičaným peniazom. Minimálne rezervy zas o tom koľko peňazí musí mať banka uložených v NBS.
Výraz monopolné peniaze som našiel v knihe “Konspirace bohatych a mocnych” od R.T.Kiyosakiho, pravidlo z hry Monopoly: “Banka nikdy nekrachuje. Ak nemá banka peniaze, môže ich vydať toľko, koľko je potrebné; stačí ich nakresliť na kus papiera”; Tiež skvele opisuje FED: Federálna rezerva, nie je ani americká, ani federálna a nemá žiadne rezervy. Je to bankový kartel niekoľkých najbohatších rodín sveta, podobne ako napr. OPEC.
Mna by tiež zaujímalo, či a kde sa reálne uplatnili myšlienky rakúskej školy, ako to dopadlo atď. Prípadne môže byť SR prvá krajina?
{pisem bez diakritiky) v clanku su spominane len krajiny v ktorych sa ako protikrizove opatrenia vyuzivaju len navrhy keynesianskej skoly… je vobec nejaky realny priklad pristupu rakuskej skoly k rieseniu krizy? vieme vobec realne ohodnotit efektivnost rakuskeho pristupu? alebo je az prilis odvazny a sila a peniaze bank a velkych nadnarodnych institucii nedovoli jednotlivym vladam prijat myslienky tejto skoly?... vie na to vobec niekto odbovedat?
Aj mna by zaujimalo, akym sposobom ma stat monopol nad peniazmi. Konkretne ake su pravidla ciastocnych rezerv, akym sposobom sa urcuje mnozstvo natlacenych penazi, ci sa tieto peniaze musia pouzit len na statne zakazky alebo co sa s nimi robi, a najme ako sa tlaci a rozdeluje euro. Nemohol by byt treti trimester o eure, o udrzatelnosti eura a o tom ako sa krajiny vzajomne ovplivnuju spolocnou menou a tiez o narabani europskej a ostatnych centralnych bank s novymi peniazmi?
Čo sú to monopolné peniaze? Kto má monopol na tvorbu peňazí?
Nie je tvrdenie, že peniaze vytvára a kontroluje štát dnes už absolútnym opakom pravdy?
Veď v 5.prednáške “Za všetkým sú banky” pán Mikloš predsa pekne vysvetlil, ako banky (KOMERČNÉ BANKY!) vďaka systému čiastočných rezerv TVORIA PENIAZE v momente, keď niekomu poskytujú úver.
Štát - reprezentovaný centrálnou bankou - tvorí za normálnych okolností iba mince a papierové bankovky - čo predstavuje zhruba 7% všetkých peňazí v obehu. 93% peňazí je digitálnych - elektronických - tvorených komerčnými bankami.
Štát nemá monopol na výrobu peňazí. A čo sa týka kontroly množstva peňazí - keďže je len nepriama - prostredníctvom ovplyvňovania výšky úrokových mier - tá je tak neefektívna, že o žiadnej kontrole snáď ani nemôžeme hovoriť.
Mýlim sa?
ak by sa nieto nudil cez sviatky :
http://www.bibliotecapleyades.net/archivos_pdf/history_moneychangers.pdf
no, zrušiť FED bude dosť problém - je to totiž privátna akciovka, nie štátna centrálna banka ako si mnohí myslia…
Strana 1 / 3 | 1 2 3 >