>> <<
UPMS má už 6956 študentov 6956
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Áno, bude to aj bolieť. Máte alternatívu?

Pondelok, 14. 3. 2011

Už niekoľko mesiacov pracujeme na ministerstve financií na reforme odvodov, ktorá by zásadným spôsobom zjednodušila odvodový, ale aj celý daňovo-odvodový systém, zaviedla do neho poriadok a urobila ho nielen jednoduchším, ale aj spravodlivým a udržateľným.

Nečakal som, že to bude ľahké, a už vôbec som nečakal, že tí daňovníci, ktorých sa zmeny dotknú nielen pozitívne, ale aj negatívne (najmä dohodári a časť živnostníkov), budú so zmenami súhlasiť. Čo ma však naozaj prekvapilo, bola miera nesúhlasu, aký návrhy vyvolali vo vnútri vládnej koalície.

Zdá sa, že existovala a do istej miery ešte stále existuje ilúzia, že sa dá zaviesť jednoduchý, transparentný, spravodlivý a udržateľný daňovo-odvodový systém bez toho, aby sa to kohokoľvek dotklo a najmä bez toho, aby to znížilo príjmy akejkoľvek skupiny živnostníkov.

Na rokovaniach dookola počúvam ten istý záver – súhlasíme so zjednodušením, nesúhlasíme so zvýšením odvodov, nemali sme to v programe.

Najskôr k zvyšovaniu odvodov a daní. Áno, zvýšenie daní sme nemali v programe, napriek tomu sme k tomu pristúpili. Dôvod bol jednoduchý: zdedený stav verejných financií, ktorých výdavky rástli počas krízy za Ficovej vlády najrýchlejšie z celej EÚ. Keď sa k tomu pridal účet za bezbrehé plytvanie a rozkrádanie, jednoducho to neumožnilo vyhnúť sa zvýšeniu DPH  a niektorých spotrebných daní. Dane sa teda čiastočne zvýšiť museli, ale nie tak, že by to znamenalo nárast daňového zaťaženia v pomere k HDP, ktorý máme stále jeden z najnižších v EÚ.

Mýtus a realita

Čo sa týka teraz diskutovanej odvodovej reformy, vo verejnosti sa šíri mýtus o tom, že sa ide zvyšovať daňovo-odvodové zaťaženie. Nie je to pravda. Všetky návrhy a prepočty sú robené za zásadného a striktného predpokladu rozpočtovej neutrality. To teda znamená, že celkové daňovo-odvodové zaťaženie sa nezmení. Nezmení sa oproti alternatíve bez zmeny ani v absolútnom vyjadrení. V pomere k HDP dokonca klesne.

To však neznamená, že sa nezmení u žiadnej príjmovej skupiny a ani to neznamená, že sa čiastočne nezmenia pomery medzi daňami a odvodmi. Ak si niekto myslí, že sa dá urobiť reforma, ktorá zmení dnešný zložitý, nespravodlivý a neudržateľný systém na jednoduchý, spravodlivý a udržateľný bez toho, aby sa to dotklo niektorých skupín daňovníkov, tak mám zlú správu. Nedá. Budeme si musieť vybrať.

Najväčším problémom dnešného systému je zjavne zložitosť, neprehľadnosť a administratívna náročnosť. Omnoho viac ako samotná výška daní a odvodov, aj keď ani tam nie je (najmä pri odvodoch) situácia ružová. Slovensko sa v jednoduchosti daňovo-odvodového zaťaženia nachádza podľa rebríčka Svetovej banky a PwC na 122. mieste zo 183 posudzovaných krajín a pred nami sú aj krajiny ako je Irán, Rwanda, či Kazachstan.

Nakoniec, aj naše domáce prieskumy medzi podnikateľmi a živnostníkmi identifikujú zložitosť ako najväčší problém.

Dnešný systém má tri rôzne druhy vymeriavacích základov – každý s množstvom výnimiek, šesť rôznych maximálnych vymeriavacích základov, deväť rôznych minimálnych vymeriavacích základov, a všetky sa v čase menia rôznym spôsobom. Máme osemnásť rôznych sadzieb poistného a dane a desiatky osobitných statusov s odlišnými osobnými rozsahmi. Výberom, správou, kontrolou a vymáhaním daní, ciel a odvodov sa zaoberá šesť rôznych inštitúcií, každá podľa iných zákonov – spolu podľa 17 právnych predpisov v ktorých sa musia daňovníci orientovať.

Realizácia nového návrhu bude znamenať zásadné zjednodušenie systému. Jednotný a jediný vymeriavací základ, jeden zdravotný odvod vo výške 9%, jeden sociálny odvod vo výške 19% (znížený pre SZČO a dohodárov), spoločné jednotné zúčtovanie daní, ciel a odvodov na jednom tlačive a pre jednu inštitúciu.

Pokrivený systém

Asi najcitlivejší problém tejto reformy je dosah na dohodárov a najmä na živnostníkov. Argumentuje sa tým, že postavenie živnostníkov je dôležité a špecifické a preto by sme nemali robiť zmeny, ktoré sa ich negatívne dotknú. Chcem veľmi zdôrazniť, že si uvedomujem dôležitosť aj špecifickosť postavenia živnostníkov a táto dôležitosť a špecifickosť sa do nášho návrhu premieta.

Zároveň však musím zdôrazniť, že sa nedá urobiť zásadná a potrebná zmena systému bez toho, aby sa to väčšej časti živnostníkov dotklo aj negatívne. So zdôraznením slov častiaj. Všetci živnostníci totiž budú profitovať zo značného zjednodušenia systému a nie u všetkých sa prejaví zníženie čistých príjmov.

Dovoľte mi mieru nespravodlivosti, neudržateľnosti a deformácií dnešného systému ilustrovať v nasledujúcej tabuľke. Údaje v nej veľmi jasne dokazujú motiváciu prechodu od zamestnaneckého pomeru k dohodám a živnostiam aj tam, kde to inak nemá žiadne vecné opodstatnenie. Obsahuje výšku hrubého príjmu, celkových nákladov práce, čistého príjmu, daní a odvodov u zamestnanca, živnostníka a dohodára s rovnakým hrubým príjmom tisíc eur mesačne.

 

zamestnanec

dohodár

SZČO I.

SZČO II

Hrubý príjem

1000

1000

1000

1352

Celkové náklady práce

1352

1015

1000

1352

Čistý disponibilný príjem

757,81

854,2

816,7

1102,3

Dane a odvody

594,19

145,8

183,3

249,67

Čistý príjem/ celk. nákl. práce

56,05 %

84,15 %

81,67 %

81,53 %

Celk. nákl. práce/ čistý príjem

1,784

1,18

1,22

1,23

Dane a odvody/ cena práce

43,95 %

14,36 %

18,33 %

18,47 %

Úspora zamestnávateľa

0,00

337

352

0,00

Úspora zamestnanca

0,00

106,39

58,88

344,52

Úspora spolu

0,00

443,39

410,88

344,52

Pozn.:  SZČO I znamená situáciu, keď zamestnávateľ inkasuje väčšinu úspory z prechodu zo zamestnaneckého pomeru na živnostenský tým, že sa mu odbúrajú odvody zamestnávateľa. SZČO II by bol prípad, keby tieto odvody zamestnávateľ preniesol do hrubého príjmu živnostníka (bývalého zamestnanca). Priamo finančne by síce zamestnávateľ nezískal nič, ale aj tak to pre neho môže byť zaujímavé, pretože sa zbaví administratívy spojenej so zamestnávaním, môže ho kedykoľvek prepustiť, nemusí mu poskytovať stravu, plat počas dovolenky, náhrady počas prvých dní práceneschopnosti a podobne. Skutočné scenáre pri prechode zo zamestnaneckých pomerov k SZČO sa zrejme pohybujú medzi alternatívami I. a II. Zamestnanec a zamestnávateľ si delia úsporu z prechodu podľa miery informovanosti a sily vyjednávacej pozície. Dá sa predpokladať, že navrch majú zamestnávatelia.

Pri SZČO vyššie uvedené prepočty predpokladajú využitie paušálnych výdavkov vo výške 40%. Čísla v tabuľke ilustrujú nielen nespravodlivosť, ale aj neudržateľnosť dnešného daňovo-odvodového systému. A jasne dokazujú aj motiváciu zamestnancov aj zamestnávateľov prechádzať od zamestnaneckého pomeru k dohodám alebo živnostiam. Presne také úspory, aké sú uvedené v posledných troch riadkoch tabuľky totiž zamestnávatelia a zamestnanci dosiahnu pri zmene statusu so zamestnaneckého miesta na dohodu, alebo živnosť.

Údaje o počte zamestnancov, dohodárov a SZČO dokazujú, že k tomu dochádza pomerne masovo. Kým počet zamestnancov vzrástol za roky 2004 až 2010 len o 2,25 %, počet podnikateľov bez zamestnancov za to isté obdobie až o 53,64 %. Predstavitelia zamestnávateľských organizácií opakovane upozorňujú, že prechod od zamestnania k dohodám a živnostiam nadobúda na intenzite. Ak sa tomu neurobí koniec, hrozia obrovské výpadky v štátnom rozpočte aj poistnom systéme a zároveň dochádza k deformácii podnikateľského prostredia. Viac a viac sú znevýhodňovaní tí zamestnávatelia, ktorí nesú vyššie náklady vyvolané tým, že takúto „optimalizáciu“ nerobia.

To, že štát, ale aj ľudia, prichádzajú o peniaze v štátnom rozpočte a v poistnom systéme, je evidentné. Jasne o tom svedčí porovnanie priemerného výnosu z daní a odvodov u živnostníkov a u zamestnancov. V roku 2009 zaplatil v priemere jeden živnostník na daniach a odvodoch 1700 eur, kým jeden zamestnanec v priemere 5200 eur, teda vyše trojnásobok.

Myslieť na budúcnosť

Jasne však treba povedať, že takýto systém nie je výhodný ani pre tých, ktorí na živnosti a dohody prechádzajú, napriek tomu, že im to môže prihodiť niekoľko desiatok eur mesačne. Nie sú totiž chránení Zákonníkom práce a ich nižšie odvody znamenajú aj nižšie dávky v poistnom systéme, ktorý je (okrem zdravotného poistenia) nastavený zásluhovo. Teda, čím nižšie odvody, tým nižšie dávky, vrátane starobných dôchodkov. A to je veľký problém pre všetkých.

Na Slovensku je dnes  283.600  SZČO, ktorí platia dane a odvody. Z nich 77,5 % (219.900) platí dane a odvody z minimálneho vymeriavacieho základu a 22,5 % (63.700) z vyššieho ako je minimálny. Mimochodom, týchto 22,5 % zaplatí na daniach a odvodoch 92,8 % sumy všetkých SZČO.

Problém je v tom, že odvody sú nastavené tak nízko, že ak by si aj tí, ktorí platia z minimálneho vymeriavacieho základu, platili celý produktívny život, tak nebudú mať nárok ani na dôchodok vo výške životného minima a štát im bude musieť na dôchodky doplácať. Z peňazí tých, ktorí už dnes na odvodoch a daniach platia omnoho viac.

Takže ak sa ide zvyšovať odvodové zaťaženie niektorých skupín živnostníkov, tak nie preto, aby sa z týchto peňazí platil štátny aparát, alebo iné verejné výdavky, ale predovšetkým preto, aby mali ľudia nárok na vyššie dôchodky a dávky v zásluhovom poistnom systéme.

V dnešnej diskusii často padá argument, že živnostníci nečerpajú z poistného systému toľko, ako zamestnanci a preto oprávnene majú nižšie platobné povinnosti. No treba podotknúť, že k disproporciám a nespravodlivosti dochádza aj v systéme zdravotného poistenia, ktorý je plne solidárny. Väčšina SZČO odvádza do tohto systému výrazne menej, avšak benefity majú také isté ako zamestnanci, ktorí odvádzajú omnoho viac.

Výhody zostávajú

Uznávam dôležitosť živností, rešpektujem aj to, že živnostníci nesú väčšie riziko a majú menšie benefity zo sociálneho systému. Nevzniká im nárok na dávky v nezamestnanosti, úrazové dávky a dávky garančného poistenia. Preto im aj navrhujeme zvýhodnenú výšku sociálneho odvodu na úrovni 16 %.

Okrem toho navrhujeme, aby si SZČO mohli už v prvom roku započítať 100 % odpisov z nového hmotného investičného majetku do nákladov. Týmto chceme rozlíšiť skutočných živnostníkov, ktorí musia investovať do strojov a prístrojov od tých, ktorí sú len pro forma živnostníkmi pracujúcimi na strojoch a prístrojoch „zamestnávateľa“. A tiež prichádzame s návrhom na zavedenie daňového bonusu pre živnostníkov. Mali by naň nárok tí, ktorí platia dane a odvody z vyššieho ako minimálneho vymeriavacieho základu. Týmto chceme motivovať živnostníkov, aby priznávali skutočné príjmy a tiež im zmierniť nárast ich daňovo-odvodového zaťaženia, ktorý je nevyhnutný z dôvodu zjednodušovania systému a odstraňovania systémových deformácií.

Áno, významnej časti SZČO a všetkým dohodárom sa čisté príjmy znížia, avšak predovšetkým v dôsledku odstránenia neodôvodnenej exkluzivity danej doterajším nižším vymeriavacím základom oproti zamestnancom. Tým sa aj odstráni motivácia unikať z daní a odvodov prechodom k dohodám a živnostiam aj v tých prípadoch, kde to nemá žiadne opodstatnenie. Zároveň však treba povedať, že omnoho väčšiemu počtu ľudí, takmer všetkým zamestnancom, sa čisté príjmy vďaka reforme zvýšia.

Treba sa rozhodnúť

Budeme sa musieť rozhodnúť, či chceme jednoduchý, spravodlivý a udržateľný daňovo-odvodový systém, alebo nie. Ak si ktokoľvek myslí, že sa to dá bez toho, aby sa dnešné deformácie odstránili a teda že sa to dá bez toho, aby sa zmeny dotkli časti daňovníkov aj negatívne, tak sa mýli. Nedá sa to. Svedčí o tom aj fakt, že nikto z kritikov s alternatívnym návrhom, ktorý by napĺňal ich predstavy, doteraz neprišiel.

Jediný reálny alternatívny návrh, ktorý bol na stole, bol návrh Ľuda Ódora, ktorý je však najmenej z 90% totožný s terajším návrhom ministerstva financií. Jediný zásadný rozdiel bol v tom, že Ódorov koncept navrhoval zrušenie zdravotných odvodov a ich presunutie do daní, teda adekvátne zvýšenie daní. Z hľadiska odstránenia deformácií a nespravodlivosti medzi zamestnancami na jednej strane a dohodármi a SZČO na strane druhej bol v zásade totožný s dnešným návrhom ministerstva financií.

Odvodový systém je chorý, stav je akútny a zákrok sa nezaobíde bez bolesti. Ak však nepríde, dôsledky budú omnoho horšie. A nielen čo sa týka miery bolesti pri oneskorenom zákroku, ktorý skôr či neskôr tak či tak bude musieť prísť. Pretože nezabúdajme: systém je nielen zložitý a nespravodlivý, ale aj neudržateľný.

 



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!