>> <<
UPMS má už 6956 študentov 6956
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Dva roky Ficovej vlády. Chvalabohu, či žiaľbohu?

Piatok, 4. 7. 2008

 V zásade platí, že vývoj bol chvalabohu lepší, ako hrozil na základe analýzy predvolebných programov vládnych strán (najmä dominantného Smeru), ale žiaľbohu horší, ako by Slovensko potrebovalo.

Prvé dva roky Ficovej vlády najviac ovplyvnili nasledovné faktory:
1. Absencia akejkoľvek reálnej, zmysluplnej vízie a koncepcie hospodárskej politiky
2. Vstupom do eurozóny stanovené prísne limity pre rozpočtový populizmus
3. Neochota robiť akékoľvek nepopulárne opatrenia (vrátane zvyšovania daní)
4. Neschopnosť presadiť akúkoľvek potrebnú zmenu fungovania inštitúcií a systému
5. Rastúca miera etatizmu, paternalizmu, klientelizmu a korupcie
6. Zlé stanovenie priorít pri rozdeľovaní verejných zdrojov
7. Silácky a hrmotný štýl politiky Roberta Fica


Ad 1. Predseda vlády má vo vízii jasno - tvrdí, že jeho vláda buduje silný sociálny štát. To je síce ľúbivé heslo, realita je však opačná. Silné sociálne štáty majú vysoké dane a podiel verejných výdavkov na HDP vyše 50%, Fico prebral krajinu v roku 2006 s podielom 37,2%. Za jeho vlády však prerozdeľovanie nerastie, naopak, ďalej klesá. V roku 2007 to bolo 35,7% a jeho vláda predpokladá, že do roku 2010 to klesne až na 32,6% (Konvergenčný program schválený vládou v novembri 2007). Prázdnotu floskuly o silnom sociálnom štáte pekne ilustruje aj fakt, že sociálne výdavky rastú vo verejnom rozpočte na rok 2008 o 2% (teda menej ako inflácia), kým celkové verejné výdavky rastú o takmer 10%. Alebo skutočnosť, že za dva roky Ficovej vlády neboli ani o korunu valorizované detské prídavky, a to napriek tomu, že ceny (najmä potravín) rastú a chudobou sú najviac ohrozené mnohopočetné rodiny s malými deťmi.

Absencia akejkoľvek vízie, alebo aspoň alternatívy sa prejavila aj v tých oblastiach, kde Ficova vláda ruší, alebo aspoň sa snaží rušiť vízie a koncepcie vlády predchádzajúcej (zdravotníctvo, dôchodková reforma).

Vláda teda, žiaľbohu, žiadnu zmysluplnú víziu nemá. Ficova vízia silného sociálneho štátu buď len prázdnou marketingovou bublinou, alebo nie je schopný túto víziu presadiť. Chvalabohu.

Ad 2. Fico síce pôvodne euro nechcel, padajúci kurz po oznámení zloženia jeho vlády a guvernér NBS ho presvedčili, aby sa k nemu prihlásil. Ukázalo sa, že prísne maastrichtské kritériá dokázali udržať jeho výdavkový apetít na uzde. Chvalabohu.

Ad 3. Neochota robiť akékoľvek nepopulárne opatrenia zachránila aj daňovú reformu. Ak by Fico naozaj chcel silný sociálny štát, musel by zvýšiť dane. To by však nebolo populárne. Respektíve, zvýšenie daní, ktoré by populárne mohli byť (zisk, dividendy) by efekt zvýšených príjmov štátneho rozpočtu nepriniesli a zvýšenie tých daní, ktoré by viac peňazí priniesli (daň z príjmu fyzických osôb, DPH, spotrebné dane) by bolo nepopulárne. Chvalabohu.

Ad 4. Neschopnosť presadiť akúkoľvek potrebnú zmenu sa prejavuje aj tam, kde by to bolo žiadúce a kde aj existuje v zásade pozitívny zámer. Predseda vlády avizoval, že bude razantne riešiť prezamestnanosť v štátnej správe a že v priebehu roka 2007 zníži počet zamestnancov v štátnej správe o 20%. Vláda prijala uznesenia, úlohy, schválila akčné plány a výsledok? Namiesto úspory 20% zníženie len o 0,02% (zdroj: Štátny rozpočet na rok 2008). Iným príkladom sú úspory pri verejnom obstarávaní. Po prevzatí moci Fico silno kritizoval proces verejného obstarávania počas bývalej vlády a tvrdil, že on na zvýšení transparentnosti a zefektívnení verejného obstarávania ušetrí desiatky miliárd korún. Realita je opačná, priame zadania spojené s korupciou a klientelizmom neboli nikdy častejšie a rozšírenejšie ako v súčasnosti. Žiaľbohu.

Ad.5. Spoločným menovateľom všetkých zmien, ktoré Ficova vláda v ekonomike presadila je rast vplyvu štátu (ovládnutie URSO a Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, oslabenie súkromných zdravotných poisťovní a posilnenie štátnych, zastavenie privatizácie, zrušenie privatizácie letiska a Carga, zastavenie transformácie nemocníc, boj s DSS a obchodnými reťazcami ...). S tým úzko súvisí nevídaný rozmach klientelizmu a korupcie, ale aj dva roky sa zhoršujúce podnikateľské prostredie. Vláda nebojuje proti korupcii, ale stáva sa jej generátorom. Žiaľbohu.

Ad 6. Absencia zmysluplnej vízie, neschopnosť šetriť na štátnej správe a verejnom obstarávaní, spolu s rastúcim apetítom, ale aj klientelizmom a korupciou vo verejných investíciách, vedú k veľmi zlému rozdeľovaniu verejných výdavkov. Príliš málo ide na vzdelanie, vedu a výskum, príliš veľa na dotácie do poľnohospodárstva, netransparentné a korupciou smrdiace štátne zakázky (elektronické diaľničné mýto, informačné systémy na ministerstvách, diaľnice cez kvázi PPP projekty a pod.) a spotrebu štátu ako takú. Žiaľbohu.

Ad 7. Štýl politiky predsedu vlády sa až nápadne podobá na štýl Vladimíra Mečiara z deväťdesiatych rokov. Lož ako pracovná metóda, útoky na všetko nezávislé (u Fica aj súkromné), vyrábanie nepriateľov a hrmotný útok proti nim, populizmus, demagógia, manipulácia. Fico nie je silný premiér, aj keď veľmi úspešne budí dojem, že silný je. Chvalabohu a žiaľbohu.

 

Aké vyhliadky má Slovensko do budúcna? Prejedanie dobrých časov, ktoré ekonomika zažíva, absencia akejkoľvek zmysluplnej vízie, nedostatočná podpora a rozvoj vzdelania, vedy a výskumu a aj dva roky sa zhoršujúce podnikateľské prostredie (podľa všetkých domácich aj zahraničných analýz), nedávajú veľa dôvodov na optimizmus. Niežeby nás čakala katastrofa. Hrozí nám „len“ návrat k prekonaným problémom a strata šance byť lepší a úspešnejší, ako iní. Chvalabohu, či žiaľbohu?



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!