Ešte raz o SPP, teraz trochu osobne - Univerzita pre moderné Slovensko

Predseda vlády Fico sa úporne snaží z nepodloženej škandalizácie SPP urobiť figový list, ktorým sa snaží zakryť vlastnú neschopnosť, škandály a rozkrádanie v réžii SMERu. 

Vo svojom stĺpčeku v Hospodárskych novinách som na porovnaní parametrov privatizácie SPP a českého Transgasu poukázal na nezmyselnosť a nepodloženosť tvrdení Róberta Fica a jeho vlády o nevýhodnosti privatizácie SPP. Vládnemu materiálu „Správa o priebehu privatizácie SPP, a.s.“ som sa podrobne venoval vo svojom vystúpení v parlamente dňa 30.1.2008 (1. časť, 2. časť, 3. časť, 4. časť, 5. časť). Podrobne som analyzoval tento materiál a zdôvodnil som, prečo ho považujem za právny a ekonomický paškvil.

V tomto texte sa chcem venovať tomu, akým perfídnym spôsobom Róbert Fico kriminalizuje privatizáciu SPP. Keďže objektom jeho útokov som najmä ja sám, budem musieť byť, aj keď nerád, trochu osobný.

Privatizácia SPP prebehla v rokoch 2000 – 2002, k výberu kupujúceho došlo vo februári 2002, k prevodu akcií na kupujúceho v júli 2002. Koncom septembra toho istého roku boli voľby a po nich nastúpila druhá Dzurindova vláda. V roku 2003 ma Róbert Fico, vtedajší opozičný líder, obvinil, že som sa mal obohatiť na privatizácii SPP. Zažaloval som ho, aby svoje tvrdenia dokázal, alebo aby sa mi ospravedlnil. Nepreukázal nič, súdy prvej aj druhej inštancie mi ospravedlnenie prisúdili. R. Fico napadol rozsudok na Najvyššom súde z toho dôvodu, že rozsudok bol vynesený v jeho neprítomnosti (opakovane na vynesenie rozsudku neprišiel). Najvyšší súd mu vyhovel a rozsudok zrušil. Napadol som toto rozhodnutie na Ústavnom súde, ktorý rozsudok Najvyššieho súdu zrušil a vrátil mu vec na opätovné rozhodnutie. Najvyšší súd svoje rozhodnutie zopakoval, tentokrát už počas vlády R. Fica.

V rokoch 2003 – 2005 bolo vo veci privatizácie SPP vedené trestné stíhanie na základe podnetu podaného R. Ficom. Toto trestné stíhanie bolo zastavené.

Nové kolo útokov prišlo koncom minulého a začiatkom tohto roka. Parlament uložil vláde vypracovať správu o privatizácii SPP. 29.11.2007 predseda vlády R. Fico na hodine otázok v parlamente v odpovedi na otázku poslanca SDKÚ-DS A. Slafkovského ohľadom financovania jeho bytu na Pažitkovej ulici neodpovedal na otázku, ale útočil. Na margo privatizácie SPP vyhlásil, že „trestné stíhanie bolo zastavené, lebo vraj v novom trestnom zákone, ktorý ste schválili už nie je paragraf, ktorý by tento podvod pokrýval. Vynikajúca práca, blahoželám.“ Toto tvrdenie zopakoval aj na tlačovej konferencii po zasadnutí vlády dňa 9.1.2008, kedy na tému privatizácie SPP uviedol: „Trestné stíhanie vo veci bolo zastavené preto, lebo v novom trestnom zákone nie je dobrý paragraf, takže ktovie, ako by to ďalej pokračovalo, keby vyšetrovateľ pokračoval v trestnom stíhaní v danej veci“. A aby nebolo pochýb, kto je zodpovedný a kam patrí, predseda vlády a strany SMER nám 8.12.2007 zo svojho snemu v Prešove poslal jasný odkaz: „Jediné šťastie týchto pánov ... je, že u nás nefunguje dobre právny systém. Môžu byť radi, že sa nik nehrabe v ich minulosti a že nesedia vo väzení“.

Toľko predseda vlády. A ako je to v skutočnosti s tým trestným stíhaním a vyhodeným paragrafom?
Ide o §273 Porušovanie záväzných pravidiel hospodárskeho styku. Parlament hlasoval o vládnom návrhu Trestného zákona v druhom čítaní 8.2.2005, teda počas druhej Dzurindovej vlády. Inkriminovaný paragraf sa vo vládou schválenom návrhu nachádzal a bol z neho vypustený až hlasovaním poslancov na návrh Ústavoprávneho výboru NR SR. Za vypustenie hlasovali okrem iných aj všetci poslanci strany SMER, medzi nimi Róbert Fico, Pavol Paška, Róbert Kaliňák, Dušan Čaplovič, Ľubomír Vážny, Miroslav Číž, atď, atď.

Takže tak, my sme vo vláde schválili návrh Trestného zákona aj s inkriminovaným paragrafom, poslanci, vrátane Róberta Fica, tento paragraf vypustili, ale to mu nebráni obviňovať nás, že sme týmto krokom znemožnili pokračovanie trestného stíhania.

Naviac, aj samotné Ficove tvrdenie, že vypustenie §273 TZ znemožnilo trestné stíhanie je vecne nezmyselné. Ak by bol vyšetrovateľ zistil skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu, bol by povinný ex offo, z úradnej povinnosti preklasifikovať trestný čin a pokračovať v stíhaní alebo začať trestné stíhanie nové.

Aj vyššie uvedené skutočnosti svedčia podľa môjho názoru veľmi jasne o charaktere človeka, ktorý dnes zastáva najvyššiu exekutívnu funkciu v krajine. 

Na privatizáciu ako takú a aj každú konkrétnu budú asi vždy rôzne názory. Asi sa tiež nedá vyhnúť tomu, aby sa privatizácia stala predmetom politického zápasu. To, čo v súvislosti s privatizáciou SPP predvádza Róbert Fico, sa však podľa môjho názoru vymyká normálnosti.

Na záver by som chcel odcitovať, aký názor na privatizáciu SPP, najmä čo sa týka dosiahnutej ceny a efektov pre podnik samotný, ako aj slovenskú ekonomiku, má OECD. Organizácia pre ekonomickú spoluprácu a rozvoj, ktorej sme členmi a ktorá je vo svete všeobecne, ale aj medzi odborníkmi rešpektovanou inštitúciou o privatizácii SPP vo svojej správe z roku 2002 uvádza: „Vysoká cena, získaná za predaj podniku – približne 13% HDP – z krátkodobého hľadiska predstavuje značný prílev kapitálu, ktorý zmenšuje obavy v súvislosti s prefinancovaním schodku na bežnom účte platobnej bilancie za rok 2002. V dlhodobej perspektíve by sa mali prejaviť viaceré ďalšie prínosy. Po prvé, predaj poskytol príjmy umožňujúce urýchliť reformu dôchodkového systému a znížiť verejný dlh. Po druhé, predaj takmer polovice SPP strategickému zahraničnému investorovi obmedzuje priestor na politické vplyvy a zásahy, ktoré sa v minulosti ukázali ako problematické. Po tretie, zahraničné vlastníctvo pravdepodobne zvýši efektivitu a kvalitu služieb, keďže súkromný investor je motivovaný k ziskovosti. Po štvrté, predaj posilní SPP a umožní jeho rozvoj na čoraz väčšmi sa liberalizujúcom európskom plynárenskom trhu“.