>> <<
UPMS má už 6952 študentov 6952
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Fico, Jánošík a lúzeri

Streda, 3. 10. 2007

Pri písaní názvu som si uvedomil, že Ficove meno používam veľmi často. Chvíľu som hľadal iné riešenie, ale nakoniec som si uvedomil, že s tým nič nenarobím. Ten človek asi bude hlavným „hrdinom“ mojich príspevkov minimálne počas obdobia, kým bude predsedom vlády a bude robiť také veci, aké robí. 

Jeho ideologická obmedzenosť, odborná nespôsobilosť a obávam sa, že aj osobnostná narušenosť, nie sú len jeho súkromnou vecou. Ohrozujú budúcnosť krajiny, ktorej vládu toho času vedie, preto považujem za svoju povinnosť na to upozorňovať a budem tak robiť aj prostredníctvom tohto blogu.

Pred pár dňami sa Róbert Fico blysol konštatovaním, že Jánošík bol prvým socialistom. Podľa legendy bohatým bral a chudobným dával, teda bol zástancom utláčaných a núdznych. Odhliadnime teraz od faktu, že skutočnosť bola na míle vzdialená od populárnej legendy. V politike je to už raz tak, že vnímanie reality je dôležitejšie ako realita sama. 

Takže značná časť verejnosti vníma Jánošíka ako pozitívneho národného hrdinu, ktorý bohatým bral a chudobným dával. Fico to veľmi dobre vie a chce byť vnímaný rovnako, alebo aspoň podobne. A zdá sa, že sa mu to, aspoň zatiaľ, darí a to nielen u menej vzdelaných a rozhľadených ľudí. Príkladom môže byť názor Milana Šimečku, dlhoročného šéfredaktora SME a dnešného šéfredaktora českého RESPEKT-u, ktorý na uvedení správy inštitútu IVO o stave Slovenska povedal, že Ficova vláda je vláda lúzerov a že je to tak dobre, lebo aj lúzeri majú raz za čas právo na svoju vládu.

Takže máme tu samotným Ficom starostlivo pestovaný mýtus o tom, že kým pravicová vláda bola pre bohatých, jeho vláda je vládou v prospech chudobných. Jánošík ako prvý socialista je len primitívny, ale asi o to účinnejší nástroj na živenie a posilnenie tohto mýtu. Aká je však realita? Presne opačná.

Poďme po poriadku, podľa jednotlivých opatrení, ktoré Ficova vláda urobila, alebo pripravuje.

Zrušenie 20 a 50 korunových poplatkov v zdravotníctve. Chudobným sa predĺžilo čakanie u lekára, nemocnice majú menej peňazí na základné služby pre pacientov. Bohatí majú súkromné kliniky bez čakania a s výbornými službami.

Zníženie dane z pridanej hodnoty na lieky z 19% na 10%. Štátny rozpočet prišiel o vyše 3 mld Sk, ceny liekov sa neznížili, hlavný profit zo zníženia DPH inkasovali farmaceutické spoločnosti, teda ich akcionári (zase nie chudobní). Každý výpadok štátneho rozpočtu ide pritom viac na úkor chudobných, ako bohatých, pretože tí prví sú čistými poberateľmi, tí druhí čistými prispievateľmi.

Chystané zníženie DPH na knihy tiež nebude v prospech chudobných. Ak vôbec prinesie nejaké zníženie cien (o čom pochybujem), tak ušetria stredné a vyššie príjmové skupiny, lebo tie na knihy míňajú omnoho viac ako chudobní. K výpadku príjmov štátneho rozpočtu dôjde určite.

Znižovanie nezdaniteľného minima pri dani z príjmov fyzických osôb, ktoré platí od 1.1.2007 postihlo najviac vyššiu strednú vrstvu, teda tých, ktorý majú príjem zo zamestnaneckého pomeru a majú mesačný príjem od cca 50 tis. Sk do cca 90 tis. Sk. Bohatých, ktorí zarábajú viac, to už potom postihuje relatívne menej a tých skutočne bohatých, ktorí nie sú v zamestnaneckom pomere a majú príjmy z podnikania, zisku, dividend, nájmu a podobne, to nepostihlo vôbec.

Novela zákonníka práce znížila pružnosť trhu práce, čo znamená menej nových pracovných príležitostí, menej šancí pre nezamestnaných nájsť si prácu. Na tom sa zhodujú všetky renomované inštitúcie a experti, nedávno to vo svojom stanovisku k tejto novele potvrdila aj Svetová banka. Novela zákonníka práce nepomohla okrem odborárskych funkcionárov nikomu, najviac však ublížila chudobným ľuďom bez práce.

Návrh novely zákona o dani z príjmov, ktorý vláda schválila v septembri tohto roka, predpokladá nárast skrytého zdanenia bánk tým, že obmedzuje odpisovanie pohľadávok po lehote splatnosti. Tým sa znížia daňovo uznateľné výdavky bánk a oni odvedú viac na dani zo zisku, pričom rezervy na nedobytné úvery budú musieť tvoriť zväčša zo zdaneného zisku. Nie je prekvapujúce a banky to už potvrdili, že to bude mať za dôsledok zdraženie úverov a prísnejšie podmienky z hľadiska záruk a solventnosti klientov. Je zjavné, že to negatívne postihne práve nižšie príjmové skupiny.

Návrh novely zákona o sociálnom poistení posunula Ficova vláda do parlamentu a a koaličná väčšina v parlamente do druhého čítania v takom znení, že priamo diskriminuje a ukracuje matky na materskej dovolenke, invalidov, opatrovateľov dlhodobo chorých, predčasných dôchodcov a doktorandov. Darmo budete medzi týmito skupinami ľudí hľadať bohatých. Toto už bolo priveľa aj na Vladimíra Mečiara, ktorý avizoval, že v druhom čítaní jeho strana zákon podporí len vtedy, ak z neho vyššie uvedené veci vypadnú.

Zaujímavý je tiež návrh na zvýšenie stropu na platbu odvodov z trojnásobku na štvornásobok priemerného platu. Zvýši sa tým celkové daňové a odvodové zaťaženie ľudí s mesačným príjmom nad cca 60 tisíc, najviac však u tých, ktorí zarábajú od 60 do 80 tisíc Sk. Nie sú to však zďaleka len riaditelia, manažéri a poslanci. Napr. v telekomunikáciách, finančníctve toľko bežne zarábajú aj mladí, vzdelaní analytici, operátori, informatici, makléri a pod. Na ilustráciu môže slúžiť fakt, ktorý mi povedal šéf jednej z významných slovenských telekomunikačných firiem. V dôsledku tohto opatrenia budú na budúci rok v ich firme na nominálne navýšenie platov o 6%, potrebovať zvýšenie mzdových nákladov o 13,5%. 

Môžete si povedať, že 60 až 80 tisíc mesačne nie je málo, nech platia. Obávam sa však, že aj toto opatrenie nakoniec viac zasiahne chudobných, ako bohatých. Prečo? 

Už dnes je na trhu nedostatok vzdelaných kvalifikovaných ľudí na pozície informatikov, programátorov, maklérov, analytikov. Ich mzdy u nás stále nedosahujú úroveň, ktorú majú napr. v západnej Európe, čo bolo doteraz čiastočne kompenzované nižšími daňami. Teraz ich celkové zaťaženie vzrastie, títo ľudia sú zároveň flexibilní, vzdelaní, jazykovo vybavení, v zahraničí sa ľahko uplatnia. Ak ich zamestnávatelia nebudú chcieť stratiť, musia im pridať tak, aby zmenu nepocítili negatívne. Výrazné zvýšenie mzdových nákladov však môže ohroziť cenovú konkurencieschopnosť firiem, a tak zamestnávatelia uberú (alebo menej pridajú) tým, ktorých nestratia. Menej kvalifikovaným, bez jazykových schopností, bez vzdelania. Teda tým, ktorí sa inde neuplatnia, ale ktorí už dnes zarábajú menej. Teda chudobným.

Toto bol len veľmi neúplný, ilustratívny prehľad opatrení Ficovej vlády, ktoré ohrozujú úspešnú budúcnosť krajiny, škodia všetkým, najmä však ľuďom s nižšími príjmami, teda tým, ktorých má Róbert Fico plné ústa. Dalo by sa vo výpočte pokračovať, dalo by sa popísať a už aj na číslach dokázať, ako poškodzuje pacientov, lekárov, sestry a nás všetkých rušením zdravotníckej reformy, obmedzovaním konkurencie a plurality zdravotného poistenia, ako v konečnom dôsledku mnohonásobne zaplatíme politické obmedzovanie nezávislosti regulačného úradu a dočasné stláčanie cien pod ich ekonomickú úroveň, aké dlhodobé škody na dôchodkoch a na zadĺženosti budúcich generácií spôsobí okliešťovanie druhého piliera dôchodkovej reformy, aké obrovské priame aj nepriame negatívne dôsledky na ekonomiku a život ľudí, najmä tých chudobnejších, bude mať pravdepodobné odmietnutie nášho vstupu do eurozóny, koľko zaplatíme za predražený a zle pripravený projekt urýchlenia výstavby diaľnic.

Nedá mi neskončiť citátom, autora ktorého nepoznám, ale ktorý je veľmi výstižný. Znie takto: „Na komunizme je najzákernejšie to, že sa bráni ústami vlastných obetí“. Netvrdím, že Fico tu buduje komunizmus, to už dnes chvalabohu nie je možné. Tvrdím však, že najväčšou obeťou jeho politiky budú práve chudobní, menej vzdelaní, odkázaní. Tí, ktorých má plné ústa, ktorými sa oháňa a ktorí mu, aspoň podľa prieskumov a výsledkov volieb aj vo veľkej miere veria. 



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!