Harabín sa nevyhrážal Lipšicovi, Rafaj nepodpisoval Slotu, Počiatek neletel do Monaka, Šramko nevidí únik informácií
Nedeľa, 7. 9. 2008
28. mája večer bola oznámená zmena centrálnej parity slovenskej koruny na novú úroveň 30,126 Sk/EUR. Následne sa začali množiť podozrenia, že v tomto procese unikli dôverné informácie a niektoré slovenské finančné skupiny, najmä J&T a Istrokapitál na tom zarobili veľa peňazí. Podľa odhadu týždenníka Trend zo dňa 26.6.2008 prvá menovaná skupina vyše 1 mld. Sk a druhá takmer pol miliardy. Tieto spoločnosti zisk na obchodovaní s korunou pred zmenou centrálnej parity potvrdili, tvrdia však, že obchodovali na základe verejných informácií.
Informácie o dôverných rokovaniach malo len niekoľko málo ľudí (predseda vlády, minister financií a najužšie vedenie jeho ministerstva a guvernér NBS a najužšie vedenie tejto inštitúcie). Podozrenia ešte umocnili zverejnené informácie potvrdzujúce úzke vzťahy ministra Počiatka so skupinou J&T, konkrétne jeho pobyt na jachte J&T v Monaku práve v čase rokovaní o zmene centrálnej parity. Minister pritom dodnes nevysvetlil, ako do Monaka cestoval. Najskôr tvrdil, že tam letel, keď ho poslanec Ivan Štefanec v parlamente interpeloval s otázkou ako spoločnosťou, tak si spomenul, že do Monaka išiel autom.
Problém som otvoril v parlamente, ktorý na môj návrh 17.6.2008 odhlasoval uznesenie 874, ktorým uložil vláde v spolupráci s guvernérom NBS predložiť do NR SR Správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity a o obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila, alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií.
Keďže sme sa obávali, že vláda bude chcieť problém zamiesť pod koberec, spolu s kolegom Ivanom Štefancom sme vypracovali 12 otázok, na ktoré odpovede sme v správe očakávali a tieto otázky som osobne zaniesol guvernérovi a poštou poslal ministrovi financií.
Národná banka Správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity vypracovala a vláda ju schválila, pričom minister financií vyhlásil, že vláda v nej urobila iba gramatické zmeny. Takže zásadnú mieru zodpovednosti za obsah správy nesie NBS a jej guvernér.
Šramko mal zjavne dve zadania – od parlamentu zadanie potvrdiť, alebo vyvrátiť podozrenie z úniku informácií a od vlády zadanie zamiesť problém pod koberec. Obidve zadania sa splniť nedali a analýza správy, ale aj všetky ďalšie okolnosti jasne svedčia o tom, že Šramko sa rozhodol splniť zadanie vlády. Šramko touto správou zametá problém pod koberec a nevidí únik informácií.
Správa NBS je síce obsiahla, ale neodpovedá na podstatné otázky a naopak, zaoberá sa mnohými vecami, ktoré s problémom vôbec nesúvisia. Správa neodpovedá na väčšinu z 12 otázok, ktoré sme s kolegom Štefancom guvernérovi položili. Tých pár, na ktoré odpovedá, však jasne svedčí o tom, že podozrenie z úniku informácií existuje.
Napríklad v otázke č. 4 sme žiadali uviesť všetky verejné vyjadrenia predsedu vlády, ministra financií a guvernéra ku kurzu počas mesiaca mája aj s presnými dátumami a v otázke č. 5 sa následne pýtame, či je možné nájsť nejakú súvislosť medzi týmito verejnými výrokmi a zvýšenou aktivitou bánk, cez ktoré obchodovali J&T a Istrokapitál. Správa uvádza všetky verejné výroky aj s dátumami teda odpovedá na otázku č. 4, ale neodpovedá na otázku č. 5. Dôvod je zrejmý, musela by konštatovať, že žiadna súvislosť tam nie je, a teda že vlastníci J&T nehovorili pravdu, keď tvrdili, že investovali len na základe verejných vyhlásení slovenských predstaviteľov.
Správa popiera aj ďalšie tvrdenie vlastníkov J&T, ktorí svoju zvýšenú aktivitu na trhu dňa 28. mája vysvetľovali na tlačovke tým, že chceli viac korún nakupovať aj predtým, ale že na trhu bola nízka likvidita. Správa NBS to popiera, keď tvrdí, že likvidita bola dostatočná. Uvádza to v texte správy, ale neodpovedá jasne na otázku, či je vysvetlenie J&T opodstatnené. Musela by konštatovať, že nie je.
O úniku informácií svedčí teda najmä to, čo sa dialo na trhu dňa 28. mája 2008, teda v deň, kedy bola večer, po ukončení obchodovania oznámená zmena centrálnej parity. Nová centrálna parita slovenskej koruny bola síce formálne schválená a oznámená až večer 28.5., ale už deň predtým bola neformálne dohodnutá jej úroveň – 30,126 Sk/EUR. Tento kurz poznal na Slovensku veľmi úzky okruh ľudí už v utorok 27. mája. V stredu 28. mája ráno, boli viaceré domáce finančné skupiny, najmä J&T a Istrokapitál výnimočne aktívne na devízovom trhu. Ich aktivita bola mimoriadna a neexistuje iné vysvetlenie, ako to, že ich obchody boli robené na základe neverejných informácií.
Správa potvrdzuje, že 28.5. bola na trhu mimoriadna aktivita a že počet aj objem obchodov bol v tento deň podstatne vyšší ako v ktorýkoľvek iný májový deň. Zvýšená aktivita bola aj v niektorých iných májových dňoch, nie však až v takej miere a vždy sa dala vysvetliť verejne známymi informáciami. Nie však 28. mája.
Na väčšinu našich otázok správa neodpovedá a guvernér to vysvetľuje tým, že ani nemôže, pretože zákon mu neumožňuje poskytovať individuálne údaje. To je ale prázdna výhovorka, pretože my sme sa na individuálne údaje nepýtali, pýtali sme sa na údaje za skupinu bánk, ktoré obchodovali v mene uvedených finančných skupín. J&T robila obchody najmä prostredníctvom ING Praha a Citibank Praha a Istrokapitál cez Poštovú banku. Takéto kumulované údaje zákon poskytnúť umožňuje a ak by sa v správe nachádzali za jednotlivé májové dni, tak by bola vec jasná. NBS však porovnáva len mesiace, nie dni. Zaujímavé tiež je, že správa píše len o obchodoch medzi českými a slovenskými bankami, ale úplne ignoruje obchody medzi českými bankami a zahraničnými bankami. Pritom práve týmto spôsobom bola pravdepodobne realizovaná väčšina obchodov J&T.
Ako uviedol týždenník Trend 28.8.2008, záverečné úpravy textu správy, a práve tie úpravy, ktoré problém zametajú pod koberec, robili ľudia, ktorí osobne rokovali o zmene parity a teda patria medzi tých, od ktorých mohla informácia uniknúť. Správa išla do vlády bez prerokovania v Bankovej rade NBS, čo je minimálne neštandardný postup.
Nakoniec najlepšie o nedostatočnosti správy svedčí to, že absolútne neplní zadanie s ktorým správu uložil vypracovať parlament svojim uznesením. Záver správy je, že „šetrením Národnej banky Slovenska sa ku dňu predloženia tejto správy nezistili relevantné dôkazy o existencii, či zneužití dôvernej informácie o zmene centrálnej parity slovenskej koruny, resp. o jej navrhovanej úrovni.“ To je síce pekné, ale na „relevantné dôkazy“ sa národnej banky nikto nepýtal. Uznesenie NR SR č. 874 zo dňa 17.6.2008 znie nasledovne: „NR SR žiada vládu SR, aby v spolupráci s guvernérom NBS predložila Správu o rokovaniach o zmene centrálnej parity a obchodovaní so slovenskou korunou pred oficiálnym oznámením o zmene centrálnej parity, ktorá by vyvrátila, alebo potvrdila podozrenia z úniku informácií, teda z nezákonného konania a obohatenia sa pri zmene centrálnej parity“. Teda nie „relevantné dôkazy“, ale „vyvrátenie, alebo potvrdenie podozrenia“. Dôkazy po NBS nikto nechcel, lebo ich ani nemohla dať, na to sú orgány činné v trestnom konaní.
Keď som sa guvernéra Šramka na rokovaní finančného výboru v parlamente opakovane pýtal, či správa vyvracia, alebo potvrdzuje podozrenie, do omrzenia opakoval záver správy o tom, že nenašli relevantné dôkazy. Keď som sa ho opýtal na jeho osobný názor, dostal som rovnakú odpoveď.
Takže tak. Rafaj nepodpisoval Slotu, Počiatek neletel do Monaka, Harabín sa nevyhrážal Lipšicovi a Šramko nevidí únik informácií. Pekná spoločnosť, pán guvernér. Gratulujem.