Kažimír oklamal Fica - Univerzita pre moderné Slovensko

Minulý týždeň sa udiali dve veci, ktoré ma priviedli k záveru skonštatovanému v titulku tohto blogu – všetko nasvedčuje tomu, že Kažimír oklamal Fica. Čo sa udialo?

Vo štvrtok, pri uvádzaní rozpočtu v parlamente, Kažimír usilovne miatol verejnosť miešaním hrušiek s jablkami. Áno, začal s tým úspešne už jeho stranícky predchodca Počiatek, Kažimír v tom len pokračuje. Kľúčovou oblasťou, v ktorej sa Kažimír snaží zmiasť verejnosť je konsolidácia, teda ozdravovanie verejných financií. Konkrétnejšie povedané, zmiešava dva pojmy – veľkosť konsolidačných opatrení a konsolidačné úsilie.

Najskôr si vysvetlíme, v čom je rozdiel. Veľkosť konsolidačných opatrení sa meria ako rozdiel medzi tým, aký deficit by sa dosiahol, keby vláda nerobila nič (no policy change, NPC) a tým, aký sa dosiahne po zavedení vládnych opatrení. Akýchkoľvek opatrení, ktoré zvýšia príjmy, alebo znížia výdavky.

Konsolidačné úsilie odpočítava od konsolidačných opatrení tie, ktoré sú jednorazové a neopakovateľné a odpočítava sa tiež vplyv ekonomického cyklu. Inými slovami povedané, konsolidačné úsilie je o tom, akým spôsobom sa opatrenia vlády podieľajú naudržateľnom ozdravovaní verejných financií.

Rozdiel medzi veľkosťou konsolidácie (konsolidačných opatrení) a výškou konsolidačného úsilia najvýstižnejšie vyjadruje fakt, že aj v samotnom vládnom návrhu rozpočtu sa píše, že v roku 2014 bude veľkosť konsolidácie + 1,8% HDP, ale konsolidačné úsilie bude mínusové, dosiahne – 0,2% HDP. Najnovšia analýza IFP tento rozdiel len jemne zmierňuje – predpokladá výšku konsolidačných opatrení +1,6% HDP a konsolidačné úsilie stále mínusové (-0,1% HDP).

Vo štvrtok, 5.12., hodinu a pol pred začiatkom parlamentného rokovania o rozpočte, som sa zúčastnil tlačovky SDKÚ-DS na túto tému. Na otázku prítomnej redaktorky o výške konsolidačného úsilia som povedal, že Slovensko síce plní záväzok dosiahnuť počas procedúry nadmerného deficitu priemerné ročné tempo konsolidačného úsilia najmenej jedno percento HDP, ale že ho plní prevažne vďaka vysokému konsolidačnému úsiliu v roku 2011, v jedinom celom roku vlády I. Radičovej, kým príspevok rokov vlády R. Fica je omnoho menší. A uviedol som aj výšku konsolidačného úsilia v jednotlivých rokoch (+ 3,2% v roku 2011, +0,1% v 2012, +1,3% v 2013 a -0,2% v roku 2014)

Údaje o výške konsolidačného úsilia som čerpal z dokumentu Návrh rozpočtového plánu SR, ktorý vypracovalo ministerstvo financií a schválila (zobrala na vedomie) vláda R. Fica dňa 16.10.2013. Čísla za roky 2012, 2013 a 2014 sa nachádzajú v tabuľke na str. 15 a text pod tabuľkou tvrdí: „Priemerné konsolidačné úsilie počas procedúry nadmerného deficitu je 1,1% (požadované bolo 1,0% HDP)“. Ako sa môžete presvedčiť, rok 2011 sa v tabuľke nenachádza, ale keďže sú tam tri roky a aj priemerné konsolidačné úsilie za celé štvorročné obdobie procedúry nadmerného deficitu, nie je ťažké si vypočítať, že konsolidačné úsilie za rok 2011, z ktorého ministerstvo financií vychádza muselo byť 3,2% (3,2 + 0,1 + 1,3 – 0,2 = 4,4 : 4 = 1,1).

Tesne pred začatím rokovania o rozpočte zverejnil IFP svoju novú analýzu. Zároveň vyšlaspráva TASR, ktorej prvý odsek znel: „Najväčšia konsolidácia od vypuknutia krízy prebieha v tomto roku. Tvrdí to Ministerstvo financií SR s tým, že veľkosť konsolidačných opatrení v metodike ESA95 v porovnaní so scenárom nezmenených politík dosiahne v roku 2013 podľa odhadu Inštitútu finančnej politiky 2,4% HDP. Zároveň rezort upozorňuje na to, že v roku 2011 dosahovala veľkosť konsolidácie 2% HDP.“

Pritom ani to nie je pravda. K 2,0% v roku 2011 treba pripočítať 0,9% HDP za prevzatie záväzkov nemocníc a železníc, ktoré prevzala Ficova vláda v roku 2008, ale pripísané do výdavkov boli Európskou komisiou až v roku 2011 počas vlády I. Radičovej.

V tom istom čase rozoslal šéf IFP Filko mail, v ktorom adresátom, vrátane poslancov oznamuje, že „o rýchlosti slovenskej pokrízovej konsolidácie .... ste v uplynulých mesiacoch a rokoch počuli veľa dezinformácií. Keďže dnes začína rozprava o rozpočte v parlamente, rozhodli sme sa niektoré z nedorozumení osvetliť a vyjasniť.“

Vyššie uvedená správa IFP vyčísľuje tieto údaje nasledovne: v roku 2011 veľkosť konsolidácie podľa NPC 2,0% (2,9% HDP po očistení o prevzatie dlhov nemocníc a železníc) a konsolidačné úsilie 2,7%, v roku 2013 veľkosť konsolidácie podľa NPC 2,4% a konsolidačné úsilie 1,5%.

Nárast odhadu konsolidačného úsilia v roku 2013 oproti vládnemu návrhu rozpočtu na roky 2014 – 2016 (z 1,3% na 1,5%) by sa teoreticky dal zdôvodniť lepšími údajmi o výbere DPH. Veľmi problematické je však zníženie odhadu konsolidačného úsilia za rok 2011 (z 3,2% na 2,7%) keďže ide o dávno uzavretý rok. Ale najväčší problém je v tom, akým spôsobom minister Kažimír a jeho ľudia zavádzajú verejnosť porovnávaním hrušiek s jablkami, porovnávaním konsolidačných opatrení s konsolidačným úsilím.

Keď som si vo štvrtok v parlamente vypočul ministra Kažimíra a následne som si prečítal tlačovú správu ministerstva financií aj analýzu IFP, povedal som si, že veď nič nové, zavádzajú a manipulujú verejnosť bez toho, aby explicitne klamali. Len porovnávajú neporovnateľné a spoliehajú sa na to, že 99,99% ľudí nechápe rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a výškou konsolidačného úsilia, a teda bude stáť tvrdenie proti tvrdeniu. Tvrdenie opozície, že nekonsolidujú, tvrdenie vlády, že naopak, významne konsolidujú. Ani som na túto tému neplánoval písať špeciálny blog, až kým som si nevypočul, čo na túto tému narozprával na sobotňajšom straníckom sneme Smeru Robert Fico.

Vtedy som si uvedomil, že Kažimír bol vo svojom mätení a vo svojej demagógii taký úspešný, že s najväčšou pravdepodobnosťou oklamal aj Fica. Veď posúďte sami, čo Fico na sneme povedal:

„Dovoľte dôrazne odmietnuť úplne nelogické tvrdenie, že SMER už nechce v roku 2014 robiť poriadok vo verejných financiách. Vraj si berieme nejaké prázdniny konsolidačné, možno nejakú prestávku. Tak, ako dosiahneme rozpočtové ciele v roku 2013, dosiahneme ich aj v roku 2014. Rovnako striktne odmietam vyjadrenia, že po akejsi prestávke v konsolidácii v roku 2014 budeme musieť v roku 2015 prijímať reštriktívne opatrenia, škrtať v sociálnej oblasti a uťahovať opasky. Pripomínam autorom týchto hlúpostí, že voľby do NRSR sú najneskôr v marci 2016 a žiadna politická logika vám neumožňuje poľaviť v strede vládnutia v šetrení, aby potom bezprostredne pred voľbami vláda prijímala politické rozhodnutia v podobe zvyšovania daní, alebo škrtov v sociálnej sfére. Ak som v úvode môjho prejavu hovoril o dvoch legitímnych a rovnocenných záujmoch, na jednej strane záujmu vlády pokračovať v konsolidácii, ale na druhej strane záujmu ľudí nemať sa horšie, ale lepšie, verejne oznamujem, že v roku 2014 dáme väčší dôraz na plnenie legitímneho záujmu ľudí na zlepšení sociálneho štandardu. Dva roky sme sa bili, aby sa kríza neprehlbovala, teraz sa budeme dva roky biť, aby sme odstraňovali dôsledky tejto krízy, ide najmä o nezamestnanosť a nízke odmeňovanie ľudí.“

Na tlačovke po sneme zase na túto tému povedal:

„V nasledujúcich rokoch bude vláda SMER-SD venovať podstatne viac pozornosti sociálnemu štandardu, teda legitímnemu záujmu ľudí mať sa lepšie, ako legitímnemu záujmu vlády za každú cenu pokračovať, škrtiť, robiť poriadok vo verejných financiách. My už sme si poriadok vo verejných financiách urobili a vieme to zagarantovať aj tým, že v roku 2013 bude deficit pod 3 percentami. “

Vyššie uvedené Ficove vyjadrenia, veľmi jasné a jednoznačné, svedčia podľa môjho názoru o tom, že on je naozaj presvedčený o tom, že už ozdravil verejné financie, on naozaj nevidí, že v roku 2014 jeho vláda plánuje prestávku v konsolidácii, on naozaj nevidí, že ak bude chcieť splniť svoje konsolidačné záväzky v ďalších rokoch, tak bude musieť prijímať nepopulárne opatrenia. Veľmi jasne to vidno napríklad na tom, že Fico dokonca popiera aj to, čo priznáva nielen Kažimír, ale čo explicitne tvrdia aj dokumenty schválené jeho vládou.Vládny Návrh rozpočtu verejnej správy na roky 2014 – 2016, rovnako ako vládny Návrh rozpočtového plánu SR na rok 2014 uvádzajú, že Slovensko dosiahne v roku 2014 záporné konsolidačné úsilie a teda dôjde k nárastu štrukturálneho deficitu. Teda inými slovami povedané, potvrdzujú, že rok 2014 je rokom prestávky v konsolidácii verejných financií.

Neviem si to vysvetliť inak, ako faktom, že pán premiér je mätením zo strany svojho ministra financií tak dezorientovaný, že nevidí rozdiel medzi veľkosťou konsolidačných opatrení a výškou konsolidačného úsilia.

Tento rozdiel Fico nevidí, asi ho ani nepozná, celkom určite ho však pozná a vidí minister financií Kažimír. Tak ako ho vidí a pozná Rada pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá tento rozdiel popisuje veľmi výstižne nasledovne:

„Schválený rozpočet na rok 2013 predpokladal potrebu opatrení vo výške 3,0% HDP. Za predpokladu, že by išlo o trvalé opatrenia, v roku 2014 by sa mohol dosiahnuť pôvodný deficit na úrovni 2,4% HDP bez potreby prijímania ďalších opatrení. Aktuálny návrh rozpočtu (teda na rok 2014) predpokladá deficit horší o 0,4% HDP, avšak potreba opatrení narástla až o 2,1% HDP“.

O rozpočte na rok 2014 v tejto súvislosti RRZ uvádza: „Na dosiahnutie stanovených cieľov na rok 2014 musela vláda prijať opatrenia vo výške 1,8% HDP (1,4 mld. eur). Za predpokladu, že by boli trvalého charakteru, v ďalších dvoch rokoch by bolo potrebné prijať opatrenia už len vo výške 0,6% HDP“.

Problém je však v tom, že podľa RRZ budú tvoriť v roku 2014 jednorazové opatrenia až 89% všetkých konsolidačných opatrení (1,6% z 1,8% HDP).

Pán premiér nám zo svojho snemu oznámil, že vo verejných financiách už urobili poriadok, je koniec uťahovaniu opaskov a svoje záväzky v ozdravovaní verejných financií splníme. Obávam sa, že tak urobil v očarení z pekných čísiel, aké jeho vláda dosiahla vo veľkosti konsolidačných opatrení. Plnenie našich záväzkov však bude posudzované výškou štrukturálneho deficitu, teda dosiahnutým konsolidačným úsilím, nie veľkosťou konsolidačných opatrení.

Pán minister, to sa naozaj nerobí, takto balamutiť vlastného premiéra!

P.S. S informáciami, ktoré sú obsiahnuté v tomto blogu som vystúpil vo svojom druhom vystúpení k štátnemu rozpočtu v parlamente. Vo faktickej poznámke na mňa reagoval poslanec KDH Alojz Přidal, ktorý uviedol, že podľa jeho názoru Fico vie, že to nie je tak, ako hovorí a že teda vie, že nie je pravda, čo hovorí. A opýtal sa ma, čo ja na to. Znovu som sa nad tým zamyslel a musím uznať, že to neviem vylúčiť. Viackrát som písal a hovoril o tom, že Fico a Mečiar sú veľmi podobní demagógovia a populisti, ktorí bez akýchkoľvek zábran zavádzajú a klamú. Mečiar to dokonca svojho času dotiahol tak ďaleko, že dokázal sám uveriť celkom jednoznačným klamstvám a lžiam, ak to bolo pre neho výhodné. Z toho potom pramenila aj jeho presvedčivosť a popularita, najmä v očiach menej informovaných a kritických spoluobčanov. Takže áno, platí, že Fico je veľmi podobný typ politika ako Mečiar a neviem vylúčiť ani to, že o verejných financiách vedome klame a zavádza napriek tomu, že vie, aká je realita. To by ale znamenalo, že v tejto oblasti dosiahol takmer nedostižné majstrovstvo Vladimíra Mečiara. Vylúčiť sa to nedá.