>> <<
UPMS má už 6956 študentov 6956
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Naozaj predbiehame zľava?

Streda, 1. 10. 2008

Najväčšiu pozornosť venovali hodnoteniu programu SDKÚ-DS „Slovensko má na viac“ Peter Schutz a Richard Sulík. Obaja tvrdia, že sa týmto programom snažíme predbiehať SMER zľava. Nemyslím si to, rovnako, ako si to nemyslí Gabriel Šipoš. K jeho argumentom ohľadom toho, že v rozpore s tvrdením o predbiehaní zľava je, že chceme ďalej znižovať mieru prerozdeľovania a daňového a odvodového zaťaženia, by som rád pridal aj ďalšie.

Celkové rozpočtové dôsledky nami navrhnutých opatrení sú síce okolo 13 mld. Sk (podobne ako Ficov sociálny balíček), avšak viac ako polovica tejto sumy je daná znížením verejných príjmov (zvýšenie nezdaniteľného základu dane a zrušenie koncesionárskych poplatkov), teda prispievajú k zníženiu miery prerozdeľovania oproti Ficovým návrhom, ktoré celé idú cestou zvyšovania výdavkov. Naviac presadzujeme postupné zníženie rovnej dane na 15 %.

Najvýznamnejším opatrením, ktoré zvyšuje verejné výdavky je zvýšenie materského príspevku na 100 % čistého platu počas jedného roka po narodení dieťaťa, toto opatrenie však považujeme za potrebné a spravodlivé a zdroje na jeho krytie vytvára vďaka reformám rastúca ekonomika (druhá tohtoročná prognóza daňových príjmov MF je o 14 mld. Sk vyššia, ako bola prvá).

Ďalším zásadným rozdielom je, že kým Fico a jeho vláda sa v oblasti hospodárskej a sociálnej politiky zameriavajú primárne na rozdeľovanie zdrojov, my navrhujeme aj opatrenie na zabezpečenie ich tvorby, teda na zabezpečenie dlhodobo udržateľného vysokého ekonomického rastu. Ide najmä o opatrenia na zlepšovanie podnikateľského prostredia, zvýšenie efektívnosti verejnej správy, rozvoj vzdelania, vedy, výskumu a pod. Aj o tom a najmä o tom je program SDKÚ-DS.

Rozdiel je aj v tom, ako a v prospech koho chceme rozdeľovať verejné zdroje. Chceme to robiť predovšetkým v prospech strednej vrstvy a rodín s deťmi, a chceme to, na rozdiel od Ficových návrhov robiť systémovo, udržateľne, garantovane a spravodlivo. Viac v stručnom súhrne programu.

Ku konkrétnym výhradám R. Sulíka. Vadí mu, že v programe kritizujeme PPP projekty a zároveň ich aj samy navrhujeme. V tom ale nie je žiadny rozpor, pri pozornejšom prečítaní by mu iste neušlo, že nekritizujeme PPP ako také, ale spôsob akým a rozsah v akom ich realizuje vláda R. Fica.

Dane a odvody sú bezpochyby silnou Sulíkovou stránkou. Napriek tomu s jeho argumentmi nemôžem súhlasiť. Áno, predpokladáme mierny nárast majetkových daní najmä v súvislosti s prechodom na zdaňovanie podľa cien blížiacich sa k reálnym trhovým cenám nehnuteľností (daňové mapy), pretože to považujeme za presnejšie a spravodlivejšie. Vyšší výnos je len sprievodným javom. Nikde v programe netvrdíme, že sme proti zvýšeniu miery prerozdelenia dane z príjmu fyzických osôb samospráve. Naopak, chceme to urobiť a už v súvislosti s návrhom na zvýšenie nezdaniteľného minima budeme navrhovať kompenzáciu samospráve zvýšením jej príjmu z výnosu tejto dane z dnešných 93,8 % na 100 %. To sme v programe explicitne neuviedli, čo bola chyba, ktorú na tomto mieste naprávame. Netvrdíme, ako sa nám to snaží vložiť do úst Sulík, že pokles výnosu dane nebude, lebo sa uskutoční audit výnimiek. O Sulíkovom zozname výnimiek samozrejme vieme, nebudeme však v žiadnom prípade navrhovať zrušenie všetkých, ktoré navrhuje zrušiť on. A teda ani rozpočtové príjmy navyše nebudú také, aké odhaduje on. Práve vo výbere toho, ktoré zrušiť a ktoré nie, bude spočívať uvedený audit.

Na viacerých miestach článku Sulík argumentuje v prospech zníženia DPH. Je to samozrejme možné riešenie, ale som presvedčený, že nie najlepšie. Pre ekonomiku a teda aj pre ľudí je omnoho lepšie zníženie priamych daní, ktoré v programe navrhujeme. Už len z toho dôvodu, že keď už dane byť musia, tak zdaňovanie spotreby (DPH) je omnoho spravodlivejšie, ale aj menej demotivačné, ako zdaňovanie tvorby bohatstva. Naviac, zníženie DPH nemá väčšinou efekt na zníženie cien ani na rast zamestnanosti.

Vo svojom článku R. Sulík uvádza, že zrušenie Štátneho fondu rozvoja bývania by umožnilo znížiť DPH. To ale nie je pravda, pretože tento fond poskytuje návratné príspevky (úvery) a teda deficit nezvyšuje.

Návrh zvýšiť nezdaniteľné minimum o 18 000 Sk a valorizáciu viazať na rast priemernej mzdy považuje Sulík za drahý a nedomyslený. Nemyslím si to. Ide v zásade len o nápravu chyby, ktorej sme sa spolu so Sulíkom dopustili, keď sme naviazali valorizáciu nezdaniteľného minima na rast životného minima. Táto chyba spôsobila, že od zavedenia rovnej dane v roku 2004 doteraz rástlo skryté zdanenie pri dani z príjmu fyzických osôb (keďže priemerná mzda rástla rýchlejšie ako životné minimum). Zvýšenie je navrhnuté práve o toľko, aby sa to spätne kompenzovalo a valorizácia tak, aby k tomu už nedochádzalo. Ročne by to prinieslo každému daňovníkovi s nízkymi a strednými príjmami najmenej 3300 Sk navyše, ktoré by nezaplatil štátu na daniach.

Myslím si, že R. Sulík sa mýli, keď tvrdí, že rodinné zdaňovanie je nezmysel, pretože „platíme všetci 19 % a nezdaniteľné minimá sú pre všetkých rovnaké, inými slovami máme tu od roku 2004 rovnú daň a pri nej je spoločné rodinné zdanenie bezpredmetné“. Neplatí to, kým nemáme zavedenú negatívnu daň. Navyše Sulíkovi ušlo, že spoločné zdanenie manželov ako prvý krok rodinného zdanenia, u nás už platí od 1. 1. 2007, prešlo na základe pozmeňovacieho návrhu Ivety Radičovej. Považujem tento daňový návrh za dobrý, aj keď ho predkladala sociologička J. Umožnil totiž zlepšiť situáciu tým rodinám, kde jeden z manželov pracuje za nižšiu ročnú mzdu ako je nezdaniteľné minimum, a teda nemôže využiť celú výšku nezdaniteľného minima. A počet týchto rodín by sa výrazne zvýšil po nami navrhovanom zvýšení nezdaniteľného minima. Pravdou však je, že po zavedení nami navrhovanej negatívnej dane (daňový bonus) by spoločné zdaňovanie manželov v zásade stratilo opodstatnenie, stále otvorenou otázkou však je širší koncept rodinného zdanenia. A to sme zabudli v programe uviesť.

Kapitolu rodinná a sociálna politika považuje Sulík za „jedno veľké predbiehanie zľava“, argumenty však chýbajú, ak nepovažujeme za argumenty citovanie názvov podkapitol. Áno, v názvoch podkapitol sa nachádzajú slová ako „podpora“ a „viac peňazí“ (podpora práce, podpora bývania pre mladé rodiny, podpora sociálnej integrácie, viac peňazí pre rodinu), ale ako argument je to dosť chabé. Podpora práce napríklad neznamená, že to bude stáť viac. Naopak, komplex opatrení súvisiacich s negatívnou daňou a medzitrhom práce môže byť rozpočtovo neutrálny, ale bude podporovať aj dopyt po práci nízkokvalifikovaných ľudí (lebo sa zvýši rozdiel medzi príjmami z práce a nepráce) aj ponuku takejto práce (lebo ju budú vytvárať súkromní podnikatelia za mzdu nižšiu, ako je dnešná minimálna mzda, ktorá im v tom dnes bráni).

Podporu bývania pre mladé rodiny chceme realizovať aj rozpočtovými transfermi, ale aj lepším využitím štátnej pôdy, s ktorou sa teraz šafári. Podpora zatepľovania je zase systémovým nástrojom riešenia rastu cien energií, namiesto ficovských znárodňovacích a administratívno-regulačných opatrení, ktoré problém neriešia, ale odkladajú a kumulujú.

Podporu sociálnej integrácie chceme robiť predovšetkým širším a intenzívnejším zapojením rodiny, samosprávy, neziskových, charitatívnych, dobrovoľníckych organizácií a združení, súkromných spoločností, s využitím efektov a možností, ktoré ponúka medzitrh práce, ako aj využitie zdrojov z EÚ. Nechceme budovať silný sociálny štát, ale chceme vytvárať efektívny sociálny systém.

A zároveň sa hlásime aj k tomu, že chceme dávať do systému viac peňazí, najmä viac peňazí pre rodiny s deťmi, špeciálne pre tie rodiny s deťmi, ktoré platia dane a odvody a nespoliehajú sa len na pomoc štátu. Najdôležitejším opatrením je zásadné zvýšenie materského príspevku z dnešnej úrovne 55 % hrubej mzdy počas 28 týždňov na 100 % čistej mzdy počas celého prvého roka po narodení dieťaťa (do výšky 1,5 násobku priemernej mzdy). Áno, bude to stáť dosť peňazí, ale považujeme to nielen za potrebné, ale aj za spravodlivé. Starostlivosť o dieťa počas prvého roka po jeho narodení určite nie je ani ľahšia, ani spoločensky menej významná práca ako akákoľvek iná. Za toto opatrenie hovorí napríklad aj skutočnosť, že celková podpora rodín s deťmi je na Slovensku výrazne nižšia ako napr. v Česku, alebo Maďarsku.

Po zavedení nami navrhovaných opatrení by v priemere rodina získala ročne viac o 51 200 Sk oproti dnešnému stavu (rodina s 2 deťmi, jedno práve narodené, otec pracuje za priemernú mzdu a matka pracovala za priemernú mzdu rodičiek, ktoré pracovali; materská + 46 220, zvýšenie odpočítateľnej položky + 3 300, zrušenie koncesionárskych poplatkov + 1 680, spolu 51 200 Sk).

Pri podobnej rodine, v ktorej ale žena pracovala pred pôrodom za priemernú mzdu, by to bol nárast na rodinu o 64 600 Sk (materská + 59 620, odpoč. položka + 3 300, konces. poplatky + 1 680, spolu + 64 600).

Vyššie uvedené opatrenia na výraznejšiu podporu strednej vrstvy a rodín, najmä mladých rodín s deťmi, je možné uskutočniť veľmi rýchlo, najneskôr k začiatku roka 2009, ktorý je spojený aj so zavedením eura na Slovensku. Máme pripravené návrhy noviel záklonov a pozmeňovanie návrhy k vládnym návrhov zákonov, ktoré budeme na najbližších schôdzach parlamentu na presadenie týchto návrhov predkladať.

Chcem sa poďakovať všetkým, ktorí o náš program prejavili záujem, menovite najmä Richardovi Sulíkovi, Petrovi Schutzovi a Gabrielovi Šipošovi. Aj ich pripomienky nám umožnia ďalej ho zlepšovať a vychytávať aj chyby a nedostatky. Sami sme priznali, že tento program znamená istý posun ku stredu (teda doľava), ale stále sa považujeme za stredopravú stranu a takou chceme aj ostať. Ficov Smer samozrejme predbehnúť chceme, určite však nie zľava.



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!