>> <<
UPMS má už 6940 študentov 6940
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

O gorile, dôvere a dôveryhodnosti

Pondelok, 16. 1. 2012

Vo štvrtok 12. januára 2012 som požiadal môjho hovorcu Martina Jaroša, aby mi vytlačil „gorilu“, aby som si mohol tento text prečítať. Prečo práve vtedy a prečo až vtedy?

Pretože deň predtým, v stredu 11. januára 2012, sa z anonymne zverejneného textu na internete, ktorý má charakter údajných prepisov údajných odpočúvaní, stal dokument, na základe ktorého sa tri strany vládnej koalície rozhodli urobiť vážne personálne rozhodnutie. Inými slovami, tí, ktorí hlasovali za odvolanie Anny Bubeníkovej z postu šéfky FNM, tento text považovali (a predpokladám, že ďalej považujú) za dostatočne relevantný a teda dôveryhodný na odôvodnenie takéhoto rozhodnutia.

Musím priznať, že pri čítaní tohto textu som bol zhrozený. Ako píše vo svojom blogu na túto tému Richard Sulík, tie informácie „sú tak divoké, že sa im ani nedá veriť“. Aj preto som presvedčený, že prijímaniu akýchkoľvek rozhodnutí na základe týchto informácií, by malo predchádzať ich seriózne overenie, prešetrenie a vyšetrenie. Doterajšie vyšetrovanie, ktoré prebiehalo niekoľko rokov, tieto informácie zatiaľ nepotvrdilo. Zároveň sú však tieto informácie také závažné, že to nič nemení na potrebe ich ďalšieho, dôsledného vyšetrenia.

Prečo sme neboli za

Ministri za SDKÚ-DS vo vláde nehlasovali za odvolanie Anny Bubeníkovej z pozície šéfky FNM. Chcel by som sa za seba vyjadriť prečo som jej dôveroval a stále jej dôverujem.

Annu Bubeníkovú poznám dlho, spolu sme kedysi učili na Vysokej škole ekonomickej. Na FNM začala pracovať niekedy v prvej polovici deväťdesiatych rokov ako radová referentka. Po voľbách v roku 1998 sa stala členkou Výkonného výboru FNM, nominovaná bola Stranou demokratickej ľavice. Z titulu tejto funkcie bola predsedníčkou dozornej rady VSŽ a.s. a spolu s Gabrielom Eichlerom zohrala kľúčovú úlohu v procese prevzatia tohto podniku z rúk Rezešovcov do rúk štátu, teda pri záchrane VSŽ pred krachom. Nebolo to jednoduché ani manažérsky, ani ľudsky, išlo často doslova o život a zdravie. Kto neverí, nech si nájde na internete vyjadrenia Gabriela Eichlera na túto tému.

Po voľbách v roku 2002 pokračovala ako členka Výkonného výboru FNM, tentoraz už nominovaná nami. My sme ju tiež nominovali na post predsedníčky Dozornej rady FNM v rokoch 2006 – 2010 a po voľbách v roku 2010 bola aj preto naším celkom prirodzeným kandidátom na pozíciu šéfky FNM.

O jej manažérskych schopnostiach a skúsenostiach svedčí aj to, že v konkurencii desiatok kandidátov zo všetkých členských krajín EÚ, bola vybratá do trojice expertov, ktorá radí gréckemu privatizačnému fondu a gréckej vláde pri organizácii procesu privatizácie.

Keď sme Annu Bubeníkovú navrhli na pozíciu predsedu Výkonného výboru FNM, prišiel za mnou Richard Sulík a upozornil ma na „gorilu“. Žiadny text mi neukázal, len mi povedal, že má ísť o prepisy odpočúvania, ktoré ju majú kompromitovať a usvedčovať z korupcie. Sám však povedal, že je to také divoké, že sa mu to ani nechce veriť. Opýtal som sa na to samotnej Bubeníkovej, ktorá o týchto textoch vedela, poprela ich pravdivosť a informovala ma, že na základe „gorily“ bola viackrát vypovedať na polícii a že polícia vyšetrovanie ukončila bez podnetu na trestné stíhanie.

Aj na základe toho sme trvali na jej nominácii, SaS to akceptovala a minister Miškov predložil do vlády návrh na jej vymenovanie do funkcie šéfky FNM. SaS teda neuplatnila politické veto, ktoré by znamenalo, že by sme museli navrhnúť iného kandidáta.

To bolo v lete 2010. Koncom roka 2011 bola „gorila“ zverejnená, chytili sa jej médiá (ktoré vraj text mali už roky predtým), SaS vyzvala premiérku Radičovú, aby Bubeníkovú odvolala (pritom to môže urobiť len vláda) a následne minister Miškov (v tom čase na Maledivoch) podal na vládu návrh na jej odvolanie.

V písomnom návrhu nebol ani jediným slovom uvedený dôvod odvolania. Keď som sa na to Miškova na vláde opýtal, tak uviedol, že dôvodom sú síce nedokázané, ale závažné skutočnosti obsiahnuté v „gorile“. Keď som sa opýtal, či má aj iné dôvody, povedal, že nie. Takže musím konštatovať, že Miškov predložil v roku 2010 do vlády návrh na vymenovanie Bubeníkovej, aby o rok a pol neskôr predložil návrh na jej odvolanie, argumentujúc len textom, ktorý poznal aj v čase, keď návrh na jej vymenovanie predkladal. Jediný rozdiel bol v tom, že v roku 2010 nebol text verejne známy. Takže čistá politika.

Otázka hodnovernosti

Pritom oproti tomu, aké informácie sme mali všetci v roku 2010, tu bola v čase hlasovania o jej odvolaní jedna dôležitá nová informácia, ktorá svedčí v prospech Anny Bubeníkovej. Ide o dokument Prezídia Policajného zboru SR, Úradu boja proti korupcii, Odboru boja proti korupcii Západ zo dňa 21. Januára 2010, č.p. PPZ-106-14/BPK-Z-OPC-2009, ktorý sa zaoberá vyhodnotením vyšetrovania všetkých podozrení voči Anne Bubeníkovej vyplývajúcich z „gorily“. Záver je, že vyšetrovanie bolo ukončené „bez podnetu na trestné stíhanie“. Tento dokument je vypracovaný a schválený jedným nadporučíkom, jedným majorom a dvoma podplukovníkmi polície.

Tento dokument je zaujímavý aj z hľadiska hodnovernosti „gorily“, pretože sa v ňom uvádza, že polícia požiadala SIS o verifikáciu obsahu anonymného materiálu (gorily). S akým výsledkom? „Z odpovedí SIS (...) vyplýva, že je možné verifikovať len niektoré registratúrne označenia uvedené v anonymnom materiály (hrubka, lebo citujem grin, ako označenia, ktoré boli vytvorené SIS. V ostatnej časti materiálu verifikácia nie je možná (...) Z ich obsahu nevyplýva, že by ich pôvodcom mala byť SIS ako jeden zo štátnych orgánov, ktoré sú oprávnené používať ITP.“

Citovaný policajný dokument sa vyjadruje aj ku konkrétnym podozreniam vyplývajúcim z textu „gorily“, okrem iného aj k tým veciam, ktoré sú teraz medializované v súvislosti so spoločnosťou Elementa, s.r.o. Záver je nasledovný: „K preverovanej veci v bode č.1 bolo z daňových priznaní dane z príjmov právnickej osoby zistené, že spoločnosť Elementa s.r.o. neprijala platbu vo výške 200 miliónov Sk za analýzy realitného trhu a platby za výrobnú halu v Medzilaborciach od akéhokoľvek zahraničného subjektu. Taktiež nebolo preukázané, že by Ing. Bubeníkovej bolo vyplatených 200 miliónov Sk od predstaviteľov finančnej skupiny Penta, ako úplatky za ovplyvňovanie privatizačných procesov alebo verejných obchodných súťaží s cieľom zvýhodniť niektorého zo súťažiacich, prípadne ho uprednostniť.“

Najdôležitejší je záver materiálu, ktorý vyhodnocuje vyšetrovanie informácií uvedených v „gorile“ nasledovne: „Časť informácií nemá charakter možného podozrenia z trestnej činnosti a nie je o nich nutné ďalej konať v zmysle iných zákonov, resp. predpisov. O zvyšnej časti informácií bola vykonaná operatívno-pátracia činnosť na základe ktorej zistení nie je dôvod na postup v zmysle §199 Trestného poriadku, a preto navrhujem operatívne preverovanie ukončiť bez podnetu na trestné stíhanie.“

Takže pre mňa a mojich kolegov bolo a je relevantné to, že tento oficiálny dokument (nie dohady a konštrukcie) potvrdzoval postoje A. Bubeníkovej k uvedenému textu. Ona sama naviac opätovne potvrdila odmietnutie pravdivosti uvedených informácií a podala trestné oznámenie.

Spor o verejný záujem

Ešte musím spomenúť jeden dôvod, prečo som nepodporil návrh ministra Miškova na odvolanie A. Bubeníkovej. Ide o to, že medzi nimi dvoma existoval od začiatku vážny spor, ktorý spočíval v tom, že kým A. Bubeníková hájila záujmy FNM a štátu, teda verejný záujem, minister Miškov presadzoval iné záujmy. Tvrdím to s plnou vážnosťou, pretože som bol o týchto problémoch priebežne informovaný, rovnako ako premiérka Iveta Radičová. Ide prinajmenšom o štyri závažné prípady: predaj akcií SPP, rozčlenenie SPP (unbundling), ukončenie privatizácie Slovenských elektrární a predaj Nováckych chemických závodov.

Zahraniční akcionári SPP (EON a Gas de France prostredníctvom akciovej spoločnosti SGH) sa rozhodli predať svoj podiel v SPP, ktorý znamená zároveň manažérsku kontrolu nad týmto strategickým podnikom. Rokujú o predaji svojho podielu v prospech českej spoločnosti Energetický a průmyslový holding (EPH), ktorého akcionármi sú Kellner, Křetínský a J&T. Ich pôvodný zámer bol taký, že by predali EPH 50% akcií SGH a s tým aj manažérsku kontrolu nad SPP. Tým by vlastne EPH získal kontrolu nad SPP cez vlastníctvo de facto 24,5% akcií SPP. Miškov a ministerstvo hospodárstva tlačili na FNM a Bubeníkovú, aby FNM súhlasil s poskytnutím všetkej potrebnej dokumentácie tomuto záujemcovi, aby sa transakcia mohla uskutočnisť čo najskôr. Bubeníková, aj po konzultácii so mnou, trvala na tom, že najskôr musí byť o tejto transakcii informovaná vláda, ktorá musí posúdiť celkové ekonomické, bezpečnostné a iné riziká takéhoto predaja a takéhoto ovládnutia SPP novým akcionárom. Štát je stále 51-percentným akcionárom a teda takáto transakcia bez vedomia vlády a bez posúdenia vládou je neprijateľná.

Druhý spor nastal v súvislosti s rozčlenením SPP na tranzit a distribúciu, spolu s odčlenením príslušných aktív, teda majetku. Podľa európskych pravidiel k tomu malo dôjsť do konca minulého roka a ministerstvo hospodárstva aj Miškov osobne tlačili na to, aby sa tak stalo. Stále však existujú dve prekážky. Tou prvou, menšou, je, že stále ešte nemáme schválenú príslušnú legislatívu, pretože Miškovovo ministerstvo pripravilo zákon neskoro a v parlamente bude schválený najskôr vo februári. Ešte väčším problémom však je, že zo strany SPP a ministerstva bol tento Miškovom presadzovaný unbundling pripravený tak, že oslaboval postavenie štátu voči aktívam v hodnote asi 2,5 mld. eur. Práve toto je totiž hodnota majetku, ktorý prejde po unbundlingu z materského SPP na dcérsku firmu Eustream a podľa FNM a jeho zástupcov v dozornej rade SPP je problém v tom, že vplyv štátu v tejto akciovke je slabší, ako je dnes jeho vplyv priamo v SPP. Rezort hospodárstva a Miškov osobne napriek výhradám dozornej rady tlačili na to, aby k rozčleneniu SPP za týchto podmienok došlo ešte do konca minulého roka.

Dôkazom toho, že v oboch týchto prípadoch konal minister Miškov v rozpore s verejným záujmom je okrem korešpondencie a zápisov aj hlasovanie nominantov štátu v orgánoch SPP. Nominanti jeho ministerstva v predstavenstve SPP hlasovali napríklad za urýchlené schválenie rozčlenenia, kým nominanti FNM v dozornej rade boli proti.

Ďalší konflikt medzi Bubeníkovou a Miškovom vznikol ohľadom ukončenia privatizácie elektrární. Privatizácia prebehla v roku 2006, Enel získal v medzinárodnom tendri 66% akcií Slovenských elektrární. Definitívne uzavretie (closing) zvykne trvať pri takýchto transakciách aj vyše roka, takže nebolo nič zvláštne, že až v roku 2008 navrhlo Jahnátkovo ministerstvo hospodárstva uzavretie transakcie s tzv. nulovým variantom. Teda, že nikto nebude nikomu nič doplácať, že cena, ktorú v privatizácii Enel zaplatil, bude konečná a definitívna a že sa zmažú všetky vzájomné nároky, pohľadávky a záväzky. Napriek takto uzavretej dohode však Ficova vláda tento záver do konca svojho funkčného obdobia neschvlálila a tak ostala transakcia neuzavretá.

Po nástupe našej vlády sa Enel dožadoval uzavretia transakcie nulovým variantom tak, ako bol dohodnutý, ale neschválený za Fica. FNM však pri štúdiu podkladov prišiel na to, že v skutočnosti by mal Enel štátu doplatiť a že nulový variant je teda pre štát nevýhodný. FNM vybral poradcu, ktorý je motivovaný len podielom na tom, čo bude štátu zaplatené navyše oproti nulovému variantu a tento poradca jasne preukázal, že štát má nárok na doplatok kúpnej ceny vo výške desiatok až stoviek miliónov eur. Minister Miškov, napriek tomu, že vedel o tejto analýze a jej záveroch, do poslednej chvíle presadzoval Ficovou vládou pripravený nulový variant.

Štvrtým konfliktom, v ktorom FNM na čele s Bubeníkovou chránil verejný záujem a Miškov iné záujmy, bol Miškovom presadzovaný netransparentný a pre štát nevýhodný predaj Nováckych chemických závodov Miroslavovi Remetovi za 2 mil. eur. FNM zabránil tomuto predaju aj preto, že chránil svoju pohľadávku, ktorá by bola týmto predajom zmarená. Nebudem zachádzať do podrobností, zoširoka sa tomu venoval napríklad denník Sme (napríklad v tomto článku a komentári).

Náš pohľad na privatizáciu

Chcel by som sa ešte vyjadriť k dvom konkrétnym veciam, ktoré som sa dočítal v „gorile“. Hovorí sa tam o doprivatizácii rozvodných závodov (ZSE, SSE a VSE) a o rozdávaní provízií v súvislosti s touto privatizáciou. Pamätám si veľmi presne, že práve ministri za SDKÚ-DS odmietli začiatkom roka podporiť túto privatizáciu a ani sa neuskutočnila.

Pri privatizácii letiska sme spolu s vtedajším premiérom Mikulášom Dzurindom presadili ďalšie kolo súťaže. Keďže ponuky oboch konzorcií, účastníkom ktorých bola na jednej strane Penta a na druhej strane J&T, boli približne vyrovnané, presadili sme, aby sa uskutočnilo druhé kolo obálkovou metódou, kedy v zalepenej obálke obidvaja záujemcovia predložia len jedno číslo, sumu o ktorú navýšia pôvodnú ponuku. Vďaka tomuto kroku mohol štát získať navyše ďalších 4,5 mld. Sk. Neviem kto, čo a kde hovoril, ale viem, že naše politické rozhodovanie o privatizácii nebolo ovplyvnené ničím a nikým. Ak by sme boli zainteresovaní na akýchsi províziách, asi by sme sa správali inak.

Ako som spomenul vyššie, z toho, čo som sa dočítal v „gorile“, som bol zhrozený. Rovnako som však zhrozený aj z niečoho iného. Neviem, do akej miery sú informácie v „gorile“ hodnoverné a do akej miery nie. Viem však, že tieto informácie mali najmenej päť a pol roka k dispozícii nielen médiá, ale aj orgány činné v trestnom konaní, teda najmä polícia za ministrovania Kaliňáka a Lipšica a policajného prezidentovania Packu a Spišiaka. A viem, že buď sa tieto informácie nepreukázali (za Kaliňáka, viď vyššie), alebo sa nekonalo (za Lipšica).
Zato teraz, na základe mediálnej kampane sa koná priam horúčkovito. Sám minister vnútra Lipšic teraz hovorí, že tlaky na vyšetrenie sú enormné. Pritom on sám o „gorile“ vedel roky, ministrom vnútra je rok a pol, a doteraz nekonal. Koná teda teraz kvôli závažnosti podozrení, alebo kvôli tlaku médií a verejnej mienky? Bude vyšetrovanie v takejto situácii nestranné a profesionálne? Je menej ako dva mesiace pred voľbami. Uvidíme.

Za seba, ale aj za stranu, ktorú zastupujem, chcem ešte raz zdôrazniť, že sme za dôsledné preverenie a vyšetrenie všetkých informácií obsiahnutých v tomto, ale aj v iných dokumentoch. Áno, je potrebné dôsledne preveriť, či sú informácie pravdivé a či bol porušený zákon a ak áno, tak z toho treba vyvodiť všetky trestnoprávne dôsledky voči každému, kto sa protizákonného konania dopustil. Krajinu by nemali riadiť finančné skupiny. Ale ani spravodajské hry, eštebácke maniere, marketingové diskreditačné kampane a mediálne manipulácie.


Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!