>> <<
UPMS má už 6939 študentov 6939
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Cestovanie s Ficom

Pondelok, 15. 3. 2010

Tak sme sa pred pár dňami od premiéra Fica dozvedeli, že za komunistov sa plánovalo a vládlo dokonalejšie ako po roku 1989. Je zarážajúce, že to hovorí premiér krajiny, ktorá sa dodnes nespamätala z toho, že musela prejsť štyrmi desaťročiami centrálne plánovaného komunistického experimentu. Pripomeniem, že Československo bolo koncom štyridsiatych rokov minulého storočia, na začiatku tohto experimentu, bohatšou a ekonomicky vyspelejšou krajinou ako Rakúsko, po ňom sa ocitlo na menej ako polovičnej rakúskej úrovni. Centrálne plánovanie k tomu prispelo významnou mierou.

Ludwig von Mises a Friedrich August von Hayek už v tridsiatych rokoch minulého storočia vyargumentovali, prečo nemôžu centrálne plánované ekonomiky byť konkurencieschopné a predikovali ich kolaps. Realita ich závery a predikcie potvrdila, smutnými výnimkami už ostali len Severná Kórea a Kuba.

Hayek vo svojej knihe Cesta do nevoľníctva, ktorá vyšla aj v slovenčine, veľmi zrozumiteľne argumentuje, prečo je centrálne plánovanie nielen prekážkou prosperity, ale aj hrozbou pre slobodu a demokraciu.

Komunistická afinita, odborná nespôsobilosť a ideologická obmedzenosť predsedu vlády sú veci všeobecne známe, čo zaráža viac je skutočnosť, že stále pomerne veľa ľudí na ideu centrálneho plánovania a riadenia reaguje pozitívne. Z vlastných skúseností viem, že za to môže aj nasledovná myšlienková skratka - keď sa dá a je dokonca potrebné plánovať na úrovni jednotlivca a firmy, tak to musí platiť aj na úrovni krajiny. Nemusí. Dokonca nielenže nemusí, ale sa to nesmie. Teda ak chceme mať slobodnú a prosperujúcu krajinu.

Hayek veľmi presvedčivo vysvetľuje rozdiel medzi plánovaním na úrovni jednotlivca (firmy) a na úrovni štátu. Tvrdí, že čím viac plánuje štát, tým ťažšie a nemožnejšie sa stáva plánovanie pre jednotlivca. Štát má totiž určovať všeobecné a pre všetkých rovnako platné pravidlá, na základe ktorých sa ľudia slobodne rozhodnú sami. Povedané dopravnou terminológiou, štát sa má starať o rozmiestňovanie ukazovateľov smeru, nie o rozhodovanie kam a ktorou cestou majú ľudia ísť. Alebo uvádza aj iný výstižný príklad. Centrálne plánovanie je ako keď sa veľmi veľká skupina ľudí dopredu dohodne, že pôjdu spolu na výlet bez toho, aby sa dohodli kam pôjdu. Výsledkom bude, že všetci budú musieť cestovať tam, kam sa väčšine nechcelo. Neviem ako vy, ale mne sa s Ficom cestovať nechce.

 



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!