Emisie čo smrdia - Univerzita pre moderné Slovensko

Garážový výpredaj sa stal symbolom korupcie a klientelizmu Ficovej vlády a dnes ho vyšetrujú ako trestný čin nielen slovenské, ale aj švajčiarske a americké orgány. Slovensko pri ňom prišlo o 2 miliardy korún. Menej sa už vedelo o inom emisnom kšefte Ficovej vlády, pri ktorom sme prišli o 260 miliónov eur, teda o 7,8 miliardy korún.

Ide o tzv. euroemisie, ktoré v roku 2007 rozdala vláda 144 slovenským podnikom na roky 2008 - 2012. Za prvé dva roky (2008 - 2009) bola percentuálna nadalokácia (teda kvóty, ktoré mohli firmy predať) najvyššia v EÚ. Inak povedané, firmy dostali omnoho viac emisných povoleniek ako potrebovali a všetko čo nepotrebovali predali. Celková skrytá podpora tak dosiahne za päť rokov až 660 miliónov eur (20 miliárd korún). Problém bol aj v tom, že Ficova vláda rozdala povolenky veľmi nerovnomerne, bez akýchkoľvek pravidiel. 11 firiem dostalo menej povoleniek ako potrebovali a 133 viac, ako potrebovali. A to smrdí korupciou na sto honov.

Posúďte sami. Najväčším rekordérom je Handlovská energetika, a. s., ktorá dostala na roky 2008 a 2009 povolenky na 53 214 ton za každý z týchto rokov, pričom reálne emisie boli 10 ton v roku 2008 a 608 ton v roku 2009. Čistý výnos za dva roky 1,88 milióna eur.

Iný príklad, firma Mondi SCP Ružomberok podnikateľa a smeráckeho mecenáša Fila. Alokácia v rokoch 2008 a 2009 vo výške 390 984 za každý z týchto rokov, reálne emisie 184 884 ton v roku 2008 a 180 108 ton v roku 2009, čistý výnos za dva roky 7,377 milióna eur.

Ficova vláda nevyužila možnosť predávať 10 % všetkých povoleniek formou aukcií, čím mohol štátny rozpočet získať 260 miliónov eur (7,8 miliardy korún). Ficova vláda, ktorá mala plné ústa sociálneho štátu, rozdala úzkej skupine podnikateľov miliardy. Dnes s tým už za roky 2008, 2009 a 2010 nevieme nič robiť, avšak považujeme to za nehoráznosť.

Rozhodli sme sa preto zdaniť tieto rozdané miliardy za roky 2011 a 2012 sadzbou 80 %. Aby sme aspoň časť týchto prostriedkov, o ktoré štát prišiel, vrátili do štátneho rozpočtu. Po tieto dni sedím v parlamente na rozprave o štátnom rozpočte a počúvam reči Počiatka, Kažimíra, Jahnátka, Ondruša, Jariabka a podobných o tom, ako im ide o obyčajných ľudí a ako zásadne nesúhlasia s vládou navrhovanými opatreniami, ktoré prenášajú ťarchu ozdravenia verejných financií na obyčajných ľudí. Počúvam ich a chvíľami je mi nevoľno.