Estónsky dôkaz lží Roberta Fica - Univerzita pre moderné Slovensko

Nová Radičovej vláda zdedila po starej Ficovej neľahké dedičstvo. Krajina je rozkradnutá a skorumpovaná, mín a kostlivcov sú plné skrine. Asi najvýstižnejšie sa to odráža na stave verejných financií, kde je situácia naozaj neutešená. Preberáme krajinu s rozvrátenými verejnými financiami, o čom najlepšie svedčí skutočnosť, že tohtoročný výpadok z daní a odvodov oproti tomu, čo odhadol Počiatek v rozpočte, bude vyšší o 1 mld. eur a budúcoročný dokonca o 1,4 mld eur.

To posúva tohtoročný plánovaný deficit z 5,5 % na 7 %. A do toho ešte nie sú započítané dodatočné výdavky, ktoré bude nevyhnutné vynaložiť na riešenie dôsledkov povodní, ako aj na čiastočnú kompenzáciu výrazného výpadku príjmov samospráv. V súčasnosti je na Slovensku misia Medzinárodného menového fondu, ktorá dokonca odhaduje tohtoročný slovenský deficit okolo 8 %. Len na ilustráciu, grécky by mal byť 8,7 % a maďarský 3,8 %. V takomto stave preberáme krajinu, v takomto stave preberáme verejné financie. 

Počiatkove reči o tom, že sa novej vláde nič nechce robiť, a že je stále reálne dosiahnuť pôvodný deficit (5,5 %) nebudem komentovať, pretože by ich mali posudzovať skôr lekári ako ekonómovia. Uvediem však príklad z Estónska, ktorý veľmi jasne vyvracia reči Fica a Počiatka o tom, ako nemohli nič iné robiť a ako za všetky problémy vrátane vysokého deficitu môže kríza.

Stručne povedané, Estónsko zasiahla kríza silnejšie ako Slovensko, ale vďaka rozumnej a zodpovednej vláde sú dôsledky pre estónsku ekonomiku a verejné financie nižšie ako v prípade Slovenska. Čísla to jasne dokazujú. V roku 2009 bol v Estónsku ekonomický prepad - 14,5 % a deficit verejných financií - 2,6 %. Na Slovensku to bol prepad ekonomiky - 4,7 % a deficit verejných financií - 7,3 %. Ešte jasnejšie vyzerá účet za Ficovo vládnutie vo svetle čísiel za tri roky. V Estónsku bol kumulatívny prepad ekonomiky za roky 2008 - 2010 mínus 18,2 % a kumulatívny deficit verejných financií mínus 7,6 %. Ficov a Počiatkov výkon je kumulatívny rast ekonomiky plus 4,7 % a kumulatívny deficit mínus 16,6 %.

Ako sa to Estónsku podarilo? Jednoducho. Mali zodpovednú a kompetentnú vládu, ktorá na krízu reagovala tak, ako bolo treba. Mobilizovaním a maximalizáciou príjmov a redukciou výdavkov. Teda presne naopak, ako reagovala vláda R. Fica a jeho ministra Počiatka.