Mýtna nehoráznosť
Pondelok, 4. 8. 2008
Verejné obstarávanie je oblasťou, ktorú niekdajší opozičný líder Róbert Fico podroboval ostrej kritike. A po úspechu vo voľbách a vymenovaní za premiéra v nej videl aj najväčšie rezervy na úsporu verejných výdavkov. Podľa jeho slov až v objeme niekoľkých desiatok miliárd korún. O tom, aká je realita v tejto oblasti po dvoch rokoch jeho vlády, najlepšie svedčí kauza obstarávania dodávateľa systému diaľničného elektronického mýta. Do tendra sa prihlásili štyri konzorciá, Národná diaľničná spoločnosť koncom apríla tri z nich z tendra vylúčila. Ako sa ukázalo, argumenty, ktorými to odôvodňovala, boli buď nepravdivé (chýbajúce dieselagregáty a podobne), alebo absurdné (príliš nízka cena). Vylúčené konzorciá sú renomované firmy, ktoré majú s podobnými systémami v zahraničí skúsenosti. Jediná firma ponechaná v "súťaži“, konzorcium SanToll, podobný komerčný projekt v praxi nikdy nerealizovala a chce od štátu za jeho dodanie inkasovať 25,67 mld. korún, teda o vyše 6,5 mld. viac než najlacnejšia z vylúčených ponúk (19,006 mld. Sk).
Ak si kladiete otázku, ako je to možné, odpoveď ponúkajú osoby a obsadenie. Za presadzovaním tejto nehoráznosti sú silní hráči, ktorým sa za premiérovania Fica veľmi darí. Úspešní mečiarovskí privatizéri Vladimír Poór a Milan Fiľo a s nimi aj spoločnosť J&T. Šéfom Národnou diaľničnou spoločnosťou stále utajovanej výberovej komisie je štátny tajomník Mojš, bývalý blízky Fiľov spolupracovník, osobný Poórov priateľ. A šéf úseku stratégie NDS Noskovič je členom tejto komisie. Konzorcium SanToll patrí do skupiny Abertis, s ktorou sa J&T pokúšalo sprivatizovať bratislavské letisko. Polovičný podiel v konzorciu SanToll má spoločnosť Ibertax, ktorú vlastnia dve firmy z Cypru, a teda sú jej skutoční vlastníci utajení. Po odhalení personálnych prepojení skupina J&T priznala, že ešte v roku 2007 spoločnosť Ibertax spravovali.
Takto teda vyzerá efektívne a transparentné verejné obstarávanie v podaní Ficovej exekutívy. Len na jednom obstarávaní môže štát prísť o 6,5 mld. korún. To je desaťkrát viac, než dáva štát v tomto roku na projekty v kultúre, viac než výdavky na podporu bývania alebo kompenzáciu ťažko zdravotne postihnutých a takmer toľko, ako sú výdavky na vedu.
