Na obranu rovnej dane - Univerzita pre moderné Slovensko

Minulotýždňová rozprava k štátnemu rozpočtu ukázala, že rovná daň môže byť ohrozená. Prežila vládu Fica so Slotom a Mečiarom, zdá sa však, že prípadnú vládu Smeru s KDH by prežiť nemusela.

Smer už pred pár týždňami nielen avizoval, ale aj navrhol poslaneckým návrhom zmenu zákona o dani z príjmov, ktorá by zavádzala vyššiu sadzbu zdanenia pri vyšších príjmoch u právnických aj fyzických osôb. Teda zrušenie rovnej dane. V tejto tónine vystupovali aj poslanci Smeru pri rozpočtovej debate v parlamente, keď dookola spomínali „mýtus rovnej dane“. V dojemnom súzvuku s nimi vystúpil poslanec KDH a ekonomický poradca predsedu KDH Figeľa Anton Marcinčin. A aby nikto nepochyboval, že to nebola náhoda, v článku Koniec jednej doktríny v HN sa k tomuto názoru znovu prihlásil a snažil sa ho aj odôvodniť. Ostalo len pri snahe, pretože jeho argumenty sú rovnako chabé, ako argumenty Počiatka a Kažimíra na tú istú tému.

Za hlavný argument proti rovnej dani títo páni pokladajú skutočnosť, že naše verejné financie spadli na najnižšiu, alebo jednu z najnižších úrovní v EÚ. Myslí sa tým podiel verejných príjmov na HDP. A z toho dôvodu vraj trpíme nedostatkom peňazí, a teda musíme zrušiť rovnú daň. Absurdné, nezmyselné a veľmi nebezpečné tvrdenia.

Po prvé treba povedať, že nízky podiel verejných príjmov, ale aj výdavkov, nemusí byť sám osebe škodlivý, dokonca naopak. Svedčí totiž o nízkej miere prerozdeľovania a vysokej miere ekonomickej slobody. Inými slovami, štát si menej berie a viac necháva ľuďom a firmám. Primárnym problémom nie je, aký podiel na HDP si štát vyberá, ale ako efektívne a na čo tieto peniaze vynakladá.

Po druhé, pri vysokom ekonomickom raste dochádza aj pri poklese podielu verejných príjmov na HDP k absolútnemu rastu týchto príjmov. A to sa stalo aj u nás. Aj vďaka rovnej dani sme mali medzi rokmi 2000 až 2010 najvyšší ekonomický rast v celej únii (priemerne ročne 4,8 percenta).

Po tretie, čo sa týka samotnej rovnej dane (dane z príjmov), dá sa na číslach veľmi jednoducho dokázať, že rovná daň mala napriek zníženiu sadzieb výrazne pozitívny vývoj z hľadiska výnosu. Dialo sa tak najmä z dôvodu zvýšenej ekonomickej aktivity a rastu, rozšírením daňového základu a tiež výrazným znížením daňových únikov pri tejto dani.

Takže, zhrnuté a podčiarknuté – rušenie rovnej dane by bolo tým najhorším krokom, ktorý by mal veľmi negatívne dôsledky, najmä v oblasti zamestnanosti. Dúfam, že sa o tom nebudeme musieť presvedčiť na vlastné oči.