>> <<
UPMS má už 6955 študentov 6955
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Nedorozumenia a vášne

Pondelok, 3. 10. 2011

V súvislosti s eurovalom a jeho schvaľovaním sme všade, špeciálne však na Slovensku, svedkami nielen vášnivej diskusie, ale aj diskusie plnej nedorozumení. Mám pocit, že to súvisí. Čím hlbšie nedorozumenia, tým vášnivejšia diskusia.

Prvé veľké nedorozumenie je v tom, že veľa ľudí si stále myslí, že si vyberáme medzi zlým riešením (posielať peniaze Grécku a podobným krajinám) a dobrým riešením (odmietnuť euroval a neurobiť to). Nie je to tak. Je preukázané, že si vyberáme medzi menším a väčším zlom a že menším zlom je akcieschopný euroval, ktorý môže zabrániť väčšiemu zlu, ktorým je hrozba globálnej finančnej a ekonomickej krízy a ohrozenie práce a úspor ľudí.

Druhé veľké nedorozumenie spočíva v tom, že mnohí ľudia považujú akúkoľvek formu pomoci komukoľvek v rámci eurovalu za dopredu vyhodené a stratené peniaze. Ani toto nie je pravda. Riziko straty peňazí, samozrejme, existuje, nemusí však byť vysoké. Áno, v prípade prvej pôžičky Grécku (na ktorej sa Slovensko nezúčastňuje), je toto riziko výrazne väčšie, ako v prípade záruk za pôžičky Írsku a Portugalsku. Tieto krajiny plnia program, ktorým boli garancie podmienené a je vysoký predpoklad, že nás to nebude stáť nič. Zároveň platí, že ak by neboli pomoc dostali, hrozba prenosu nákazy z týchto krajín do iných, s negatívnymi dôsledkami pre Európu, svet a, samozrejme, aj pre nás, by bola takmer istá.

Dokonca platí, možno na prvý pohľad paradoxne, že nezvýšenie eurovalu (teda to, čo chce SaS) znamená vyššie riziko neúspešnosti programov v Portugalsku a Írsku, a teda vyššie riziko, že budeme musieť v rámci garancií prevziať záväzky týchto krajín a o peniaze prídeme.

Tretie veľké nedorozumenie spočíva v tom, že akákoľvek pomoc bankovému sektoru je taktiež považovaná za dopredu vyhodené peniaze daňových poplatníkov. Zase to tak nie je, alebo aspoň nemusí byť. Príkladom môže byť americký program pomoci bankám TARP, uskutočnený po páde Lehman Brothers s cieľom zabrániť kolapsu finančného sektora. Náklady boli rádovo v stovkách miliárd dolárov, veľká väčšina týchto peňazí sa však už americkej vláde vrátila.

Netvrdím a nikdy nebudem tvrdiť, že je jedno, aké budú pravidlá pomoci ohrozeným krajinám a bankám a aké budú pravidlá ďalšieho fungovania eurozóny. Vždy som bol a budem za to, aby sme tieto pravidlá nastavili tak, aby sme minimalizovali hrozbu morálneho hazardu a nezodpovedného správania sa všetkých, najmä však politikov a bankárov. Dnes však musíme konať. Máme zodpovednosť, zodpovednosť za to, čo sa bude diať a ako veľmi to dopadne na ľudí.



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!