>> <<
UPMS má už 6952 študentov 6952
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Nerovnosť – citlivý globálny problém

Nedeľa, 26. 1. 2014

Príjmová nerovnosť čoraz viac hýbe svetom. Prejavilo sa to aj na práve skončenom Svetovom ekonomickom fóre v Davose, kde bola táto téma jednou z najdiskutovanejších. Dynamiku rastúcej príjmovej diferenciácie vo svete výstižne ilustruje fakt, ktorý nedávno silno zarezonoval v médiách na celom svete – 85 najbohatších ľudí sveta vlastní taký istý majetok ako najchudobnejšia polovica svetovej populácie, čo sú ľudia, ktorých denný príjem je nižší ako tri doláre na deň.

Príjmová nerovnosť naozaj je problémom, a to dokonca takým, ktorého neriešenie môže ohroziť samotné základy demokratického systému. Čo však s tým?

Príjmové nerovnosti narastajú najmä z dôvodu globalizácie a technologického pokroku. Globálna konkurencia je vlastne čoraz ostrejšia celosvetová súťaž o dve komodity – kapitál a talenty. Práve preto sa príjmová nerovnosť zvyšuje najmä v prospech tých, ktorí majú kapitál, sú schopní najať (zamestnať, vychovať) najkvalifikovanejších ľudí, a zvyšuje sa aj v prospech týchto kvalifikovaných ľudí, ktorí sa vedia v globálnej konkurencii presadiť či už ako zamestnanci, alebo aj ako podnikatelia a inovátori.

Globalizácia však sama osebe nie je zlá. Popri náraste príjmových nerovností viedla aj k zásadnému zníženiu chudoby vo svete. Kým roku 1990 žilo v absolútnej chudobe (denný príjem menej ako 1,25 dolára) až 1,9 miliardy ľudí, v roku 2010 to bolo 1,215 miliardy, čo znamená pokles zo 43,1 percenta svetovej populácie na 20,6 percenta.

Nebezpečný môže byť najmä fakt, že v mnohých vyspelých krajinách o málo rastú príjmy nízkopríjmových skupín, enormne rastú príjmy najbohatších, avšak klesajú príjmy strednej vrstvy. Napríklad v USA išli počas expanzie v rokoch 2002 až 2006 tri štvrtiny celého nárastu príjmov v prospech najbohatšieho jedného percenta populácie. Od začiatku pokrízového zotavenia v roku 2009 potom klesol mediánový príjem amerických domácností o päť percent, pričom príjem najbohatšieho jedného percenta vzrástol v rokoch 2009 až 2011 o 11,2 percenta, kým príjem ostatných 99 percent klesol o 0,4 percenta.

Ako z toho von? Nie je to vôbec jednoduchý problém a názory na to, ako sa s ním vyrovnať, sa rôznia. Som si však istý, že riešením nie je

75-percentné zdanenie bohatých, ako to urobili socialisti vo Francúzsku. A určite ním nie je ani zrušenie rovnej dane, ako to urobili naši socialisti. V globálnej súťaži o kapitál a talenty sú práve toto tie najhoršie riešenia, doslova výstrely do vlastného kolena.



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!