Nie je debakel ako debakel - Univerzita pre moderné Slovensko

Takmer presne pred dvoma rokmi prevzala za Slovensko zodpovednosť druhá Ficova vláda. Sme teda v polčase, patrí sa okomentovať priebežné skóre.

Budem sa venovať ekonomickej politike, teda tomu, v akej miere vláda vytvára alebo nevytvára predpoklady na rast našej konkurencieschopnosti a prosperity. Za najdôležitejšie podmienky úspechu považujem štyri faktory – zdravé a dlhodobo udržateľné verejnéfinancie, zlepšovanie podnikateľského prostredia, efektívny verejný sektor a kvalitné vzdelanie, vedu a výskum.

Vláda síce znižuje deficit, ale zlým spôsobom. Nie je schopná šetriť na vlastných výdavkoch, takmer celá fiškálna konsolidácia sa deje cez zvyšovanie daní, odvodov a poplatkov. Navyše sa zvyšujú najmä priame dane, omnoho menej dane nepriame. Konsolidácia v tomto roku sa dokonca už ani nekoná. To je zlé. Ekonómovia sa zhodujú, že ak nemá fiškálna konsolidáciaohrozovať konkurencieschopnosť a rast, mala by byť z väčšej časti zabezpečovaná znižovaním výdavkov, a ak je nevyhnutné zvyšovať dane, tak radšej dane nepriame ako priame.

Podnikateľské prostredie na Slovensku sa za posledné dva roky zhoršilo. Zrušenie rovnej dane, rast daňového a odvodového zaťaženia, zhoršenie pružnosti trhu práce, záväznosť kolektívnych zmlúv vyššieho stupňa, nárast korupcie a klientelizmu, zhoršovanie vymožiteľnosti práva, to sú len niektoré, najviditeľnejšie negatíva. V rebríčku Doing business klesáme a ďaleko pred nami sú nielen pobaltské krajiny, Slovinsko a Poľsko, ale aj Gruzínsko a Macedónsko.

Verejný sektor je neúnosne neefektívny, projekt ESO však nie je o jeho zlepšení, ale v zásade len o presune moci od samospráv k štátnej správe a od ostatných ministrov k ministrovi vnútra. Pôsobenie ministra Čaploviča v rezorte školstva je také zúfalé, že to samo osebe vykresľuje „pokrok“ v tejto v budúcnosti kľúčovej oblasti.

Takže priebežný výsledok v polčase nie je lichotivý. Vo svojej prvej vláde nemusel Fico z hľadiska zmien v ekonomickej politike robiť takmer nič a v zásade ani nič nerobil. Teraz, v druhej vláde, k istým, väčšinou nesprávnym krokom pristúpil, lebo už musel. Stále však veľmi váhavo, pretože jeho hlavným cieľom bol prezidentský útek od zodpovednosti. Utrpel debakel, ktorý väčšinu Slovenska potešil. Ak sa nespamätá a nezmení svoju hospodársku politiku, tak ho čaká ďalší. Tento, na rozdiel od toho prvého, však nepoteší nikoho.