Nové európske siločiary
Pondelok, 2. 6. 2014
Aj keď platí, že prevratné zmeny sa v eurovoľbách nekonali, platí aj to, že sa stalo dosť, aby sa dalo povedať, že EÚ bude fungovať inak ako doteraz.
Aj v Európskej únii platí, že na veľkosti záleží. Preto asi najviac ovplyvní budúcnosť Európy fakt, že v dvoch zo štyroch najväčších krajín EÚ vyhrali eurovoľby euroskeptické strany. Národný front Marine Le Penovej má v programe vystúpenie Francúzska z eurozóny a tiež z NATO, britská UKIP Nigela Farragea dokonca vystúpenie Británie z EÚ. Obe strany sa zhodujú aj v potrebe obmedzenia imigrácie a voľného pohybu ľudí. Niežeby to priamo hrozilo, v europarlamente budú tieto strany stále v menšine. Najsilnejšími frakciami ostávajú ľudovci (EPP) a socialisti (PES), problém je však v tom, že víťazstvo euroskeptikov vo Francúzsku a Veľkej Británii a ich posilnenie v iných krajinách zmení podstatným spôsobom domácu politiku v týchto štátoch. A tá je stále dominantná aj v európskych témach.
Nakoniec sa možno nič hrozné nemusí stať, dokonca to môže znamenať aj posun k lepšiemu. Ďalšie škodlivé prehlbovanie integrácie typu federalizácia, harmonizácia daňových a sociálnych politík a podobne by mala hroziť menej ako doteraz. Dôležité bude, aby sa narastajúci dopyt po regulácii imigrácie nenasmeroval proti voľnému pohybu ľudí, ale aby skôr viedol k zmene a reforme chybných sociálnych politík, ktoré svojou veľkorysosťou a zneužiteľnosťou predstavujú nielen magnet pre prisťahovalcov z chudobných krajín, ale aj destimulujú domácu populáciu a predstavujú neudržateľnú záťaž pre verejné financie. A, samozrejme, čoraz viac zvyšujú averziu voči prisťahovalcom, z čoho potom ťažia euroskeptickí populisti. Dlhodobo je neudržateľná dnešná situácia, keď krajiny EÚ síce vytvárajú so 7 percentami svetovej populácie 25 percent svetového HDP, ale zároveň spotrebúvajú až polovicu svetových sociálnych výdavkov.
Reformy sociálnych systémov a ďalšie štrukturálne reformy by mali aj ten efekt, že by nielen znížili sociálnu imigráciu, ale výrazne by zvýšili aj konkurencieschopnosť, čo veľa krajín EÚpotrebuje ako soľ. A ak by sa k tomu ešte pridal dôraz na to, aby sa konečne odstránili stále pretrvávajúce prekážky jednotného trhu (najmä so službami), tak by to znamenalo ďalší impulz pre rast ekonomiky a zamestnanosti – a teda zužovanie politického priestoru pre populistov a xenofóbov, či už prichádzajú zľava, alebo sprava.