Poriadok a úspory. Ako to urobiť? - Univerzita pre moderné Slovensko

Pred dvoma týždňami sme s kolegom Mihálom zverejnili návrh novely zákona o dani z príjmov a zákonov o sociálnom a zdravotnom poistení. Návrhy vyvolali vášnivú, a väčšinou negatívnu odozvu, a to aj vo vnútri vládnej koalície.  Účelom týchto noviel je predovšetkým odstrániť neodôvodnené výnimky, deformácie a privilégiá, a zároveň sú opatrenia v nich obsiahnuté aj nevyhnutným predpokladom na zavedenie jednotného výberu daní a odvodov. A ďalším cieľom je aj zvýšenie príjmov štátneho rozpočtu a verejných rozpočtov, pretože situácia v tejto oblasti je neutešená, a je nevyhnutné verejné financie ozdraviť a stabilizovať.

Je pravdou, že ak by opatrenia boli prijaté v navrhovanej podobe, zvýšili by odvodovo-daňové zaťaženie práce, ktoré je u nás už dnes veľmi vysoké. To je asi hlavný dôvod, prečo predtým odmietané zvýšenie dane z pridanej hodnoty (DPH) začína byť čoraz populárnejšie.

Nie som odporcom zvýšenia DPH, som však zásadne proti tomu, aby sme ponechali doterajšie deformácie, zvýhodnenia a privilégiá pri platení daní a odvodov. Nie je predsa možné dlhodobo tolerovať stav, kedy väčšina ekonomicky aktívnych ľudí v krajine (zamestnanci v zamestnaneckom pomere) platí 43 percent dane a odvody, a menšina (SZČO) 15 percent až 25 percent dane a odvody. Paušálne výdavky a nižší vymeriavací základ pre SZČO boli zavedené pre podporu malých živnostníkov, ale stali sa vyhľadávaným nástrojom na znižovanie daňového a odvodového zaťaženia pre desaťtisíce ľudí, ktorí by inak pracovali v normálnom zamestnaneckom pomere a odvádzali vyššie dane a odvody. A to sa musí zmeniť. Súhlasím zároveň s výhradou, že by sme sa mali snažiť nezvyšovať daňové a odvodové zaťaženie práce.

Ako to urobiť? Najvhodnejšia by mohla byť kombinácia zrušenia výnimiek a deformácií spolu so znížením odvodov a zjednotením a zvýšením DPH o jedno, maximálne dve percentá. Urobili by sa teda opatrenia, ktoré sme s ministrom Mihálom navrhli (možno s výnimkou zvýšenia stropov na platenie odvodov na 5-násobok priemernej mzdy), zároveň by sa znížili sadzby odvodov tak, aby to bolo v zásade rozpočtovo neutrálne a potrebné zdroje na strane príjmov štátneho rozpočtu by sa generovali zjednotenou a zvýšenou sadzbou DPH.

Ak by sa podarilo urobiť ešte niektoré ďalšie opatrenia, napríklad zdobrovoľnenie niektorých odvodov a uplatnenie odvodov aj na všetky iné nekapitálové príjmy (dohody, honoráre, odmeny, odchodné, odstupné a pod.) a na vyplatené dividendy rezidentov, tak by zníženie sadzieb odvodov mohlo byť aj výraznejšie (alebo zvýšenie DPH nižšie). Myslím, že toto by mohlo byť spravodlivým a aj dostatočne účinným riešením aktuálnej rozpočtovo-daňovo-odvodovej dilemy.