Prezident a kríza
Pondelok, 30. 3. 2009
Prezident republiky by mal byť osobnosťou s víziou, človekom schopným pomenovať problémy a výzvy, pred ktorými krajina stojí, ale aj naznačiť a pomáhať nachádzať ich riešenia vrátane spájania všetkých dôležitých aktérov, ktorí k tomu môžu prispieť. Takéhoto prezidenta potrebuje krajina aj v čase pokojnom, o to viac však v čase krízy. Kríza je obdobím, keď narastá dôležitosť správnych riešení a znásobuje sa škodlivosť nesprávnych krokov.
Hľadanie a posilňovanie spoločenského konsenzu na presadzovanie zodpovednej a spravodlivej politiky považujem za najdôležitejšiu misiu prezidenta republiky. Túto úlohu Ivan Gašparovič nielenže nezvláda, ale neprejavil o ňu ani žiadny záujem. O kríze sa na Slovensku intenzívne diskutuje od septembra. Opozícia prišla so svojím "ochranným plánom“ založeným na opatreniach v oblasti daní, odvodov, Zákonníka práce a zastavenia plytvania už v polovici októbra a odvtedy sa pokúša rokovať o protikrízových opatreniach v parlamente. Neúspešne, napriek tomu, že väčšina odborníkov hodnotí tieto návrhy kladne. Niektoré opatrenia navrhované opozíciou síce vláda prevzala (zvýšenie nezdaniteľného základu dane a skrátenie lehoty na vratky DPH), avšak vládne protikrízové opatrenia sú nedostatočné, niektoré aj škodlivé a vláda pokračuje v nezodpovednom plytvaní s verejnými zdrojmi, ktoré povedie už v krátkom čase k značným problémom. V tejto situácii sa prezident správa, ako keby sa ho to netýkalo. Na opakované žiadosti zo strany predsedu najsilnejšej opozičnej strany o stretnutie vôbec neodpovedá a nevyvinie absolútne žiadnu iniciatívu na hľadanie optimálnych riešení krízovej situácie nielen medzi politikmi, ale ani medzi odborníkmi. A tak jedinou protikrízovou aktivitou prezidenta republiky je, že týždeň pred voľbami vyzýva vládu, aby vyčlenila ďalšie peniaze na šrotovné. Teda ďalšie peniaze na opatrenie, ktoré absolútna väčšina odborníkov považuje za škodlivé, drahé a nespravodlivé.
Každému sa môže pritrafiť omyl a prerieknutie a každý máme svoje koníčky a kratochvíle. Ale aby po piatich rokoch prezidentovania po niekom ostal len dlhý zoznam brbtov, zanietené športové fanúšikovanie, jazda do vrchu a šrotovné, to je predsa len málo.
Slovensko vo svojej krátkej samostatnej štátnosti zatiaľ prezidenta, ktorý by spĺňal potrebné kritériá, nemalo. Teraz má šancu, tá šanca sa volá Iveta Radičová. Tak ju nepremárnime, priatelia!