Rozum nezlacnel, odvaha zdražela - Univerzita pre moderné Slovensko

Reakcia na článok Púšťanie do gatí a dôchodkový systém, HN 18. septembra 2007

Šéfovia všetkých šiestich DSS sa spoločným, pomerne rozsiahlym článkom ohradili proti kritike ich rokovaní s vládou a mal som pocit, že najmä voči môjmu stĺpčeku pod názvom, DSS-ky pustili do gatí (HN 17. 9.). Tvrdia, že ich argumenty sa opierajú o "dve nemenné konštanty: 1. chrániť záujmy sporiteľov, 2. prispieť - ak sa dá, samozrejme - k zlepšeniu existujúceho systému". A dokonca tvrdia, že "v diskusii sme sa z hľadiska Asociácie DSS dostali iba k možnému scenáru, ktorého konečným dôsledkom by bolo viac peňazí na účtoch sporiteľov".

Takže tak. Znie to pekne, aká je však realita? Vláda navrhuje zmeny v dôchodkovom systéme dvoma spôsobmi - vládou schváleným návrhom novely zákona o sociálnom poistení a návrhmi, ktoré sú chaoticky a nesystémovo predkladané na rokovaniach vlády s DSS.

Zhrňme si teda, o aké zmeny ide. Vládna novela zákona o sociálnom poistení navrhuje:

• Polročné otvorenie druhého piliera
• Zrušenie platieb štátu za ženy na materskej dovolenke a invalidov
• Predĺženie minimálneho obdobia sporenia z 10 na 15 rokov

Na rokovaniach s R. Ficom a neskôr aj J. Počiatkom títo navrhli:

• Dočasné, trojročné zníženie platieb do druhého piliera z 9 na 6 %
• Garanciu výnosov najmenej na úrovni inflácie

Pokiaľ viem, žiadne iné podstatné návrhy a opatrenia medzi DSS a vládou prerokúvané neboli, takže sa vážených predstaviteľov DSS verejne pýtam: Ktoré z uvedených, vládou navrhovaných opatrení chránia záujem sporiteľov, ktoré prispievajú k zlepšeniu existujúceho systému, ktoré sú tie, ktoré napĺňajú scenár, ktorého konečným dôsledkom by bolo viac peňazí na účtoch sporiteľov?

Nie je náhoda, že v obsiahlej reakcii šéfov DSS na môj názor na nich a ich rokovania nie je okrem deklarovania uvedených "konštánt" ani jeden argument potvrdzujúci ich napĺňanie. Realita je pritom presne opačná. Čítal som v posledných dňoch veľa článkov či už v dennej tlači alebo na blogoch Trendu, SME, alebo Hospodárskych novín, ktoré veľmi jasne a preukazovali a dokazovali opak. Dokazovali, že tieto opatrenia, o ktorých DSS s vládou rokujú, poškodia ich klientov a zhoršia existujúci systém.

DSS sa pri svojej dojemne topornej a beznádejnej snahe o pozitívnu interpretáciu svojich rokovaní s vládou opierajú o prísľub dočasnosti zníženia príspevkov s tým, že od roku 2011 by to bolo znova 9%, ba možno aj viac. Ak tomuto naozaj veria, tak musím povedať, že popri slabošstve a prostoduchosti to svedčí aj o neobyčajnej miere naivity. Snaha vtiahnuť do tejto hry opozíciu s tým, že by sme takéto riešenie mohli poistiť ústavným zákonom, je jednoducho perfídnosť. Žiadať od opozície, ktorá predložila do Národnej rady návrh ústavného zákona o neznižovaní príspevkov, aby podporila ich zníženie, čím by poškodila sporiteľov a dala Ficovi k dispozícii asi 30 mld. Sk na rozhadzovanie, sa inak naozaj nazvať nedá. Navyše chcem upozorniť, že ak by aj k prípadnému návratu zo 6 na 9 %, alebo dokonca viac, malo dôjsť, vážne by to narušilo udržateľnosť plnenia maastrichtského kritéria deficitu. Slovensko nemá až taký problém s aktuálnym plnením tohto kritéria, ale skôr s udržateľnosťou. Realizácia tohto návrhu by ešte viac ohrozila prijatie eura, ako je ohrozené už teraz.

Nedá mi nepodotknúť, že ma trochu prekvapilo, že DSS-ky vyprodukovali obsiahlejší text v reakcii na môj stĺpček, ako na opakované lživé, podpásové a zrejme aj protizákonné útoky zo strany predsedu vlády R. Fica voči celému systému, DSS-kám, ale aj ich šéfom osobne. Nuž čo, zdá sa, že rozum nezlacnel, ale odvaha zdražela.

Na záver si znovu dovolím požiadať predstaviteľov DSS, aby vysvetlili verejnosti, ale najmä svojim klientom, ktoré z opatrení, o ktorých rokujú s vládou, napĺňajú nimi deklarované, uvedené konštanty a v konečnom dôsledku zabezpečujú viac peňazí pre sporiteľov.