Sme až takí frajeri? - Univerzita pre moderné Slovensko

Richard Sulík a jeho SaS v tom majú jasno. Zvýšenie eurovalu je nezmysel a vyhadzovanie peňazí von oknom a Grécko by malo skrachovať. A každý, kto varuje pred dôsledkami takéhoto kroku, vraj robí len bububu. Viackrát som sa už k týmto problémom vyjadroval, no musím sa znovu, pretože situácia je vážna a dôsledky neschválenia zvýšenia eurovalu zo strany Slovenska by boli ešte vážnejšie. Pre celú eurozónu, predovšetkým však pre nás.

Skúsim sa dnes na problém pozrieť inou optikou. Sme až takí frajeri, aby nás nemuselo zaujímať, čo sa stane a aby sme si dokonca mohli zobrať na tričko, že my sme tí, ktorí spustili proces rozpadu eurozóny a možno aj novú európsku či globálnu krízu? Všimnite si, že najkritickejšie sa k bailoutom, eurovalom, eurobondom a podobným riešeniam stavajú vlády v Holandsku, vo Fínsku, v Nemecku a... na Slovensku. Odmietli sme grécku pôžičku, presadili sme zmenu distribučného kľúča a spolu s vyššie menovanými krajinami sme presadili účasť privátneho sektora. Podarilo sa nám teda nemálo. Máme však, byť my tí, ktorí to celé rozbijú?

Zvyšovanie eurovalu je kontroverzný a finančne aj politicky nákladný krok, napriek tomu, ak nemáme inú, lepšiu alternatívu, neostáva nám nič iné ako urobiť ho. Aj preto som presvedčený, že zvýšenie kapacity a flexibility EFSF bude schválené aj v Nemecku, aj v Holandsku, aj vo Fínsku. Či bude aj na Slovensku, závisí predovšetkým od SaS. Sme však naozaj takí frajeri, aby sme si mohli dovoliť celú konštrukciu zrútiť a neponúknuť pritom zmysluplnú alternatívu?

Dnes sa dajú krajiny eurozóny z pohľadu dôveryhodnosti v očiach trhov rozdeliť na tri skupiny. V prvej, bezproblémovej, sú trojáčkové krajiny (Nemecko, Fínsko, Holandsko, Luxembursko, Rakúsko a Francúzsko). Úplne najlepšie sú na tom práve Nemecko, Fínsko a Holandsko. Výnosy ich desaťročných dlhopisov sa pohybujú približne medzi dvomi až tromi percentami. V tretej, problémovej skupine, sú Grécko, Portugalsko, Írsko, Cyprus, Taliansko a Španielsko s výnosmi medzi 6 až 15 percentami. A v strede, na rozhraní medzi týmito dvoma skupinami krajín, je Slovinsko, Belgicko a Slovensko, s výnosmi okolo 4,5 až 5 percent. Ešte vlani sme pritom mali primárny deficit (deficit očistený o úroky a cyklické vplyvy) druhý najvyšší spomedzi všetkých krajín EÚ27. Situácia sa vďaka opatreniam, ktoré sme prijali zlepšuje, ale stále zďaleka nie sme mimo zóny ohrozenia.

Neviem, či má eurozóna reálnu šancu v dnešnom zložení stredno či dlhodobo prežiť. Ale v našom postavení si na seba zobrať úlohu frajera, ktorý sa prihlási o Čierneho Petra a s hrdosťou vytiahne tehličku, ktorá spôsobí pád celej stavby, by som považoval, jemne povedané, za nemúdre. A to, že takéhoto frajera by ostatní, ktorí nie sú až takí frajeri, do partie už nezobrali, za úplne isté. Hádajte, kto koho potrebuje viac, oni nás, alebo my ich?