>> <<
UPMS má už 6946 študentov 6946
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

Sulíkova brožúrka

Pondelok, 19. 9. 2011

Pred pár dňami predstavil Richard Sulík na tlačovke SaS svoju brožúrku pod názvom Euroval – cesta k socializmu. So záujmom som si ju prečítal. A môj záver je možno prekvapujúci, napriek tomu jednoznačný. S väčšinou argumentov (avšak vôbec nie so všetkými), ktoré Sulík uvádza, súhlasím, napriek tomu mám zásadne odlišné stanovisko k otázke, či by sme mali v parlamente rozšírený euroval schváliť alebo nie. Ja si myslím, že áno, Richard Sulík je presvedčený, že nie. Pritom každý, kto nás pozná, vie, že naše ekonomické názory sú veľmi blízke.

Dôvod nášho odlišného záveru je prostý. Problém nie je v tom, čo je v Sulíkovej brožúrke napísané, problém je v tom, čo tam nie je. Richard Sulík má pravdu, keď argumentuje, že pri vzniku eurozóny, ale aj potom, počas jej fungovania, sa opakovane porušovali pravidlá, že to pokračovalo aj pri záchrane Grécka a následnej príprave a schvaľovaní eurovalu. Má pravdu, že popri populistických politikoch sú ďalším vinníkom dnešnej situácie banky, ktoré počas uplynulého obdobia zarábali na požičiavaní nezodpovedným vládam (teda politikom) a dnes sa snažia náklady takéhoto vývoja hodiť na daňových poplatníkov.

Má pravdu aj v tom, že zásadným problémom je morálny hazard a že rozširovanie flexibility a zvyšovanie kapacity eurovalu znamená riziko morálneho hazardu aj do budúcnosti. A má pravdu v tom, že účasť Slovenska v tomto projekte znamená reálne riziko, že o časť peňazí, ktoré použijeme ako garanciu, alebo priamy vklad v eurovale, môžeme prísť. Teda má pravdu v tom, že schválenie eurovalu je spojené s rizikom reálnych, a možno aj vysokých nákladov.

Brožúrka však vyvoláva falošný dojem, že odmietnutie eurovalu je bez nákladov. A to jednoducho nie je pravda. Naopak, som presvedčený, že náklady odmietnutia, a teda neschválenia, môžu byť rádovo vyššie ako náklady schválenia eurovalu. Hrozil by totiž rozpad eurozóny a zrejme aj ďalšia globálna finančná a ekonomická kríza. Analýzy dvoch bánk (USB a KfW) prišli nezávisle od seba k podobný záverom. Vo veľkých a úspešných krajinách ako je Nemecko by to mohlo znamenať pokles ekonomiky až okolo 20 – 30 percent a v menších a problematických až okolo 40 – 50 percent. A to hovoríme len o priamych ekonomických nákladoch a dôsledkoch. Skúsme pouvažovať aj o iných, geopolitických dôsledkoch, zvlášť ak by sme na seba neschválením eurovalu v slovenskom parlamente zobrali zodpovednosť za toto všetko my sami.



Páči sa vám tento príspevok? Zdieľajte ho s priateľmi!