Teraz sa ukáže - Univerzita pre moderné Slovensko

Uplynul rok od ostatných parlamentných volieb. Využili sme ho predovšetkým na upratovanie a zachraňovanie, ale aj na prípravu zásadných zmien vo fungovaní krajiny.

Upratovať a zachraňovať bolo naozaj čo a pred čím. Bývalá vláda totiž vládla spôsobom po nás potopa. Slovensko sa prepadávalo vo všetkých medzinárodných rebríčkoch (konkurencieschopnosť, korupcia, podnikateľské prostredie, kvalita demokracie, sloboda tlače, ekonomická sloboda), rýchlosť rastu verejného dlhu bola jedna z najvyšších (takmer o 50 percent za dva roky), deficit verejných financií dosiahol za posledné dva roky bývalej vlády ôsmu najvyššiu úroveň spomedzi krajín EÚ27 najmä v dôsledku toho, že Ficova vláda zvyšovala počas krízy verejné výdavky najrýchlejšie zo všetkých krajín EÚ. Okrem Grécka, Írska, Portugalska a Španielska mali väčší deficit len vo Veľkej Británii, na ktorú výrazne doľahli dôsledky globálnej finančnej krízy a musela z rozpočtu zachraňovať banky, a v skrachovaných ekonomikách Litvy a Lotyšska. Aj preto sme museli prijímať mnohé nepopulárne opatrenia. Museli sme to urobiť, ak sme chceli Slovensko odkloniť od gréckej cesty, na ktorú sme sa vydali počas vlády R. Fica.

Dnes, rok od volieb, môžeme povedať, že táto záchranná a upratovacia časť úlohy bola v zásade splnená.

Druhý povolebný rok, rok, ktorý je pred nami, by som nazval rokom stabilizácie. Popri ďalšom ozdravovaní verejných financií (teraz už však bez veľkých plošných škrtov) bude dôležité prijať kľúčové zákony, ktoré vytvoria podmienky, aby ekonomika a spoločnosť fungovali lepšie, aby rástla ekonomika, vznikali pracovné príležitosti, rástla životná úroveň a kvalita života. Zákonník práce, zákon o konkurze, zákon o verejnom obstarávaní, zákony upravujúce prvý a druhý dôchodkový pilier, zákony, ktorými sa implementuje odvodová reforma, zákony, ktoré zmenia fungovanie zdravotníctva, školstva. Výpočet zďaleka nie je konečný, presadiť tieto a ďalšie zákony však bude nevyhnutnou podmienkou, aby po roku upratovania a zachraňovania a po ďalšom roku stabilizácie mohli nastať roky rastu a rozvoja.

Áno, chceme a máme šancu zmeniť Slovensko tak, aby už v druhej polovici volebného obdobia boli viditeľné pozitívne výsledky, ale najmä tak, aby to bolo za predpokladu pokračovania zodpovednej a kompetentnej politiky aj dlhodobo udržateľné.

Nebude to však vôbec ľahké, ako ukazujú napríklad ťažkosti s presadzovaním odvodovej reformy, alebo nátlak tých, ktorí zarábajú na vysokých cenách liekov, proti novému zákonu o liekoch. Teraz sa ukáže, kto chce zmeny k lepšiemu a komu ide o niečo iné.