Vzdelanie a nemé tváre - Univerzita pre moderné Slovensko

Tak som sa v piatkových HN dočítal, že vláda schválila dobrý rozpočet a že opozícia je bez pary. Všetci okrem neschopnej a zlomyseľnej opozície by sa asi mohli radovať, keby ...

Keby to bola pravda, že rozpočet je dobrý. Nie je.

Formálne síce rozpočet napĺňa maastrichtské kritériá a pakt rastu a stability, problémom však je, že len formálne. Obsahuje totiž skryté súčasné, aj budúce výdavky, ktoré (zatiaľ) do výdavkov zahŕňané nie sú. Ide najmä o dlh nemocníc, televízie, rozhlasu, diaľničnej spoločnosti, železníc, ale aj o budúce rozpočtové náklady diletantsky pripravovaného diaľničného PPP projektu.

Najväčšou slabinou rozpočtu sú zle nastavené priority. Ekonomika dosahuje vďaka uskutočneným reformám rekordný rast, takže znižovanie deficitu nie je žiadnym umením, ale skôr povinnosťou. A povinnosťou by malo byť aj investovanie do budúcnosti, teda najmä do vzdelania, vedy a výskumu. To však prioritou zjavne nie je. Čísla hovoria jasnou rečou. V štátnom rozpočte rastú výdavky na regionálne školstvo (základné a stredné školy) o 1,5 mld. Sk, teda o 4,4 %, vysoké školy dostanú viac o 0,5 mld., teda o 3,7 %. Keďže celkové výdavky štátneho rozpočtu na budúci rok vzrastú o 9,0 % a nominálny HDP o 9,1 %, je jasné, že vzdelanie prioritou nie je.

Čo teda prioritou je? Poľnohospodárstvo. Dotácie do poľnohospodárstva vzrastú o neuveriteľných 32,8 %, teda o 6,5 mld. Sk. Takéto zvýšenie napríklad znamená, že kým v regionálnom školstve bude nárast výdavkov štátneho rozpočtu asi 1 800 Sk na jedného žiaka základných a stredných škôl, na jednu nemú tvár (ošípané, hovädzí dobytok, ovce a kozy) pripadne nárast takmer dvojnásobný, vo výške asi 3 300 Sk, a to napriek tomu, že nemých tvárí máme takmer dvaapolnásobne viac ako detí na základných a stredných školách.