Zase vedľa, pán premiér
Pondelok, 25. 3. 2013
Premiér Fico práve rokuje so svojimi dvoma ministrami v ústredí U.S. Steel v Pittsburgu o budúcnosti košických železiarní. Neskôr sa vláda rozhýbala, predaj sa neuskutočnil a rokovania s USS dospeli do záverečnej fázy. Dalo by sa povedať, že konečne a chvalabohu, keby na to vláda nešla zo zlej strany. Zásadný problém totiž nespočíval v tom, že USS chcel železiarne predať, ale v tom, komu ich chcel predať. V zásade totiž platí, že je plne na vlastníkoch, ako so svojím majetkom naložia. Zároveň platí, že vláde nesmie byť jedno, kto sa stane vlastníkom takého dôležitého podniku, ako sú košické železiarne. Práve preto bola na jeseň ťažko vysvetliteľná a ospravedlniteľná nielen nečinnosť, ale aj neinformovanosť premiéra o takomto zámere. Už samotné jasné deklarovanie zásadného nesúhlasu vlády so vstupom rizikového investora do železiarní by totiž s najväčšou pravdepodobnosťou túto transakciu zmarilo. Investori neradi bojujú s vládami a ak do takéhoto rizika idú, tak si to odrátajú od ceny, čo by zrejme odradilo od transakcie predávajúceho, teda USS. Inak povedané, vláda mohla a mala zabrániť predaju železiarní ukrajinskému oligarchovi a mohla a mala to urobiť zadarmo. No nemala by brániť akémukoľvek predaju, pretože nás to môže vyjsť veľmi draho. Aj v tomto konkrétnom prípade, ale ešte viac vtedy, ak sa podobný postup bude uplatňovať ako precedens aj u iných investorov. Nevidím napríklad žiadny zásadný problém v tom, ak by sa USS rozhodol predať železiarne serióznej svetovej firme, napr. ArcelorMittal. Uplácanie investorov, aby svoj majetok nepredali, je rovnako hlúpym a nebezpečným rozhodnutím, ako ich uplácanie, aby neprepúšťali (minuloročné rozhodnutie o pridelení 25,4 milióna eur pre SCP Ružomberok za to, že neprepustí 383 ľudí). Skladáme sa totiž na to my všetci a ekonomike to viac škodí ako pomáha.
Koncom novembra minulého roka som písal o nezodpovednej nečinnosti premiéra v tejto veci. Vtedy vyhlásil, že vláda nemá žiadne možnosti a že je plne na vlastníkoch, ako so svojím majetkom naložia. Vtedy malo ísť o predaj železiarní v prospech ukrajinského oligarchu spájaného v minulosti na Ukrajine aj s organizovaným zločinom.
Nevieme, čo všetko vláda U.S. Steelu za zotrvanie v Košiciach ponúkne. Obávam sa však, že to bude drahé. A pritom zbytočné. V Košiciach totiž nemusia byť za každú cenu Američania. Len by tam nemal byť rizikový vlastník.
