Zlé správy pre Slovensko
Pondelok, 10. 12. 2012
Minulý týždeň bol na Slovensku v znamení ekonomických tém. Smerácka parlamentná väčšina začiatkom týždňa schválila novelu zákona o dani z príjmu, ktorou zrušila rovnú daň, a v druhej polovici týždňa sa začala v parlamente diskusia o rozpočte.
Rovná daň fungovala deväť rokov a boli to úspešné roky. Slovensko nebolo prvou krajinou, ktorá zaviedla rovnú daň, je však prvou, ktorá ju zrušila. Rušiť niečo, čo funguje a je v prospech všetkých, je veľmi hlúpy a nezodpovedný krok. Presne to urobil vládny Smer a dôsledky ponesieme my všetci.
Na číslach sa dá ľahko dokázať, aké nezmyselné sú tvrdenia vládnych politikov a poslancov o tom, že rovná daň bola nespravodlivá, že už nefunguje, že bola dobrá len pre bohatých, že znížila progresivitu zdanenia alebo že dokonca zastavila redistribúciu príjmov (poslanec Bláha). Ale podstatné je niečo iné. Rovná daň bola našou značkou, značkou krajiny. Podarilo sa nám ju medzinárodne predať takým spôsobom, že krajina z toho výrazne ekonomicky profitovala. Nebyť prílevu investícií, ku ktorému došlo najmä vďaka reformám Dzurindových vlád, tak už teraz by bola slovenská ekonomika v recesii.
Tieto riadky píšem vo Washingtone. Keď som sem letel, môj sused v lietadle čítal Die Presse. Titulok veľkého článku na celú stranu bol: Slovensko zrušilo legendárnu rovnú daň. Malá krajina, ako je Slovensko, sa málokedy dostane výrazne do povedomia svetovej verejnosti. Nám sa to podarilo len párkrát, väčšinou nie veľmi pozitívnym spôsobom. Prvýkrát pri rozdelení Československa, druhýkrát pri únose prezidentovho syna, tretíkrát vďaka reformám, medzi ktorými zohrávala rovná daň kľúčovú úlohu, štvrtýkrát vďaka summitu Bush – Putin v Bratislave v roku 2005, piatykrát preto, že Kaliňákovi policajti nechali odletieť slovenského občana do Írska s výbušninou, a šiestykrát kvôli hlasovaniu parlamentu o eurovale, ktoré znamenalo pád vlády Ivety Radičovej. Hádajte, kedy bolo Slovensko vnímané pozitívne a kedy naopak. Ak si myslíte, že to nie je dôležité, mýlite sa. Od toho, ako je krajina vnímaná, do značnej miery závisí aj to, ako sa budú jej obyvatelia mať. Summit tu tak skoro nebude, úspešné reformy sa rušia a nové, potrebné, neprichádzajú.
To sú zlé správy. Zlé správy pre Slovensko, zlé správy pre nás všetkých.