>> <<
UPMS má už 6956 študentov 6956
Nová súťaž - doštuduj za odmenu - Výhercovia

6. prednáška:Rakúska škola hospodárskeho cyklu

Lektor: Ivan Mikloš | Streda, 17. 11. 2010

Videoprednáška vyžaduje Adobe Flash Player.
Get Adobe Flash player

Diskusia

Počet príspevkov v diskusii je 15. Zobraziť celú diskusiu.

Pavol Škulavík

Prednaska je super do poslednej bodky. Michal, mas to trochu pomylene ale tak sak pusti si prednasku znova, popripade pre-browse-uj http://www.mises.cz tam ti v diskusiach radi ten tvoj nazor poopravia.

02.06.2014 | 10:16:24
Michal Smolenicky

sedliacky rozum vs rakuska skola

ludia zacnu sporit len v pripade ze cena penazi bude vysoka - t.j. uroky na sporiacich uctoch budu vysoke, vtedy obcan odlozi spotrebu a zacne sporit ... (podotykam, ze musia byt “primerane” vysoke, iny pripad je ak hrozi hyperinflacia (extremne vysoke uroky) .. ale to zatial nechajme bokom)
v tomto scenary su vsak kapitalovo narocne projekty “neatraktivne” resp. rizikove - budovat a rozisrovat kapacity za “drahe” peniaze sa malokedy vyplati ... obzvlast ak firma nevie vyuzit existujuce vyrobne kapacity (spotreba totiz klesla)

casom je penazi v bankach viac - tie ponukaju nizsie uroky ~ cena penazi klesa (suhlasim s Vami)
problem vsak je, ze v tomto scenary ludia zrazu prestanu sporit a zvysia momentalnu spotrebu na co firmy zareaguju zvysenim vyrobnych kapacit (v pripade ze uz vycerapli existujuce vyrobne kapacity)

09.02.2011 | 23:16:42
Michal Smolenicky

cize aby som to zhrnul

- ked ludia sporia, nikto neinvestuje do vyrobnych kapacit, pretoze ma problem naplnit tie existujuce (momentalna spotreba klesa)
- ked ludia minaju a vyrobne kapacity nestacia, firmy sa rozhodnu zvysit vyrobu - t.j. zacnu realizovat kapitalovo narocne projekty

co je presny opak toho co tvrdite p. Miklos ... budem rad ak ma vyvediete z omylu wink

09.02.2011 | 23:16:30
Miroslava Tekelová

Mám otázku a veľmi by ma potešilo, keby si pán Mikloš našiel čas na ňu odpovedať:

Rakúska škola (resp. jej predstavitelia Mises a Hayek) vidí príčinu kríz v manipulácii s množstvom a cenou peňazí zo strany štátu “ALE AJ” v systéme čiastočného krytia rezerv.

Moja otázka je:
- Prečo považujú systém čiastočných rezerv akoby až za DRUHORADÚ vedľajšiu príčinu?

- Nie je práve SYSTÉM ČIASTOČNÝCH REZERV ten HLAVNÝ základný problém, ktorý sa vlastne snaží štát hasiť (samozrejme, že s mizernými výsledkami) ovplyvňovaním úrokových mier?

- Ak by bol zrušený systém čiastočných rezerv (nahradený 100% rezervami a tvorba a distribúcia peňazí zabezpečená iným rozumnejším, logickejším a férovejším spôsobom), tak by vlastne štát nemal možnosť zasahovať do úrokových mier. Mýlim sa?

12.01.2011 | 18:34:13
Administrátor

Re: Juraj Trokan
Re: Peter Tkacenko

Ano mate pravdu vy, ale aj v teste je to OK

V teste je moznost Lvov, nie Lemberg takze zvolte novsi nazov, t.j. Lvov

Dakujeme,

tim UPMS

06.12.2010 | 13:45:47