Diskusia | 7. prednáška: Bohatstvo, výkonnosť či šťastie? - Univerzita pre moderné Slovensko

Tu je linka na to spominane video kde sa riesi problematika rozhodovania:
http://www.youtube.com/watch?v=VVp8UGjECt4

Najprv k tomu Esterlinovmu paradoxu. Sice to nemam nacitane, ale nie je to iba bezna ukazka toho co sa vola Ecollogical Inference Fallacy (neviem ako to prelozit)?

http://en.wikipedia.org/wiki/Ecological_fallacy

No ale aby som zakoncil na vtipnu notu, prilozim este video 10 principov ekonomie (kde sa tiez riesi problem volby).

Dobrý Deň, Sloboda je najhoršia forma existencie. Súhlasím s prezentovaním Lukáš Hanúsek´názor).
Keďže nie je diskusný priestor v oddelení “´NOVÁ KNIHA´ Ivana Mikloša”, vyjadrím sa Tu.:
Nezaujímajú ma minulé veci!Už vôbec nie z r.2005, alebo 2007.Vývoj,vďaka informačným technológiám je taký rýchly,že ľudský mozog sa prispôsobuje vstrebávať väčšie množstvo informácií v súčasnosti,a,keďže ich objem sa na 2.strane neustále zvyšuje,pamäť človeka sa stále viac presúva na súčasnejšie veci. Z toho dôvodu prestáva:´“BYŤ” Dôležité´,zostáva:´“BOLO” Dôležité´. A To´BOLO´hovorí za všetko!:::Odrážať sa treba od stále viac prítomnej minulosti. Že niečo´BOLO Dôležité´znamená odrážať sa od prítomnej minulosti-prítomnej-znalej,znalostnej,...,-od toho je aj názov:“Znalostná ekonomika”.Inak si neviem predstaviť,čo to môže znamenať! A,...

http://www.ted.com/talks/lang/cze/barry_schwartz_on_the_paradox_of_choice.html

čím viac slobody(nie vo všetkom) tým viac starostí.
Možno sa niekedy až príliš pozeráme na západ a snívame o nemožnom, pričom ekonomicky i kultúrne sme nejaké tie desaťročia pozadu.

Patrim k strednej generacii a na komunizmus (resp. socializmus) sa pamatam velmi dobre. Na to sa neda zabudnut! Hrozna doba. Zla, mizerna, frustrujuca. Ako ked sa permanentne pozerate do temnej studne. Na kazdom rohu snazivi sudruzenkovia a estebaci, cihajuci na kazde vase slovo, na hraniciach ostnate droty a vojaci s nabitymi puskami, obchody s prazdnymi regalmi, vsade nekonecne rady na cokolvek (ano, i na ten prislovecny toaletny papier, ktory bol “podpultovy tovar”... a akakolvek iniciativa bola tvrdo trestana.  Existoval i trestny cin nedovoleneho (rozumej akehokolvek) podnikania! A priamo v obcianskom zakonniku bolo vymenovane, co mozete vlastnit - co vam komunisti dovolia vlastnit… Ale chapem, ze mnohi ludia sa teraz s novou situaciou nevedia vyrovnat. I u ludi, ktori su dlhodobejsie zavreti vo vazeni, to pozorujeme - neraz sa nevedia adaptovat na zivot na slobode. Neznamena to vsak, je vazenie je pre ludi dobre! A my sme boli zavreti za zeleznou oponou vyse 40 rokov…

nizku spokojnost v postkomunistickych krajinach by som nespajal s tym, aki boli komunisti.
Ba dokonca, myslim, ze keby sa v tych dobach meral index spokojnosti, bol by omnoho vyssi, ako je teraz.

Osobne index spokojnosti spajam s hladinou stresu.
Za komunizmu ludia neboli az tak v strese, mohli si zivot uzivat -
1)mali socialne istoty(istota = podla mnohych psychologov zakladny pilier spokojnosti; 95% stresu pochadza z neistoty, adaptacie,...)
2)nemuseli sa venovat veciam verejnym a politike, nemuseli studovat politicke programy, atd. Mali v tomto smere pokoj a podobne.
3) nebola globalizacia v takom stupni rozvoja(tomu sa ale zabranit neda)

Pad opony ich obral o tieto dolezite piliere a teraz sa nevedia na novu situaciu adaptovat(hlavne postarsi). No aj ludia v strednom veku zvycajne tvrdia to iste…

Ja patrim do najmladsej generacie, ktori sa na hentu dobu uz nepamataju, ale myslim, ze mam na tom enico pravdy . Ci?

Urcite na tom nieco bude. Ja by som povedal ze miera stastia sa bude rovnat rozdielu medzi ocakavaniami a realne dosiahnutym uspokojenim nasich potrieb. Ak nasa spolocenska klima vytvara podtlak pokial ide o to ake veci povazujeme za nevyhnutne pre stastie a ocakavame ich naplnenie, ale nasa realna kupna sila nie je dostatocna na to aby sme to dosiahli , nebudeme stastni. Myslim si ze aj ked snaha o zvysenie kupnej sily by mala byt primarnym cielom, subezne s tym by mala byt miera ocakavania primerana tomu ako je v blizkej dobe dosiahnutelny ciel. Inymi slovami zavesit kost psovi pred nos len tak daleko, aby sa po rozumnej snahe k nej po case dostal. Lebo inak sa ustve a bude frustrovany.

Či nebude problém v tom, že ľudia nevedia, kedy dosť. Máme, chceme viac. Máme viac, chceme ešte viac. Viac majetku znamená viac závisti.
Možno by stačilo raz za čas položiť si otázku: koľko peňazí a majetku človek potrebuje, aby bol šťastný?
Práca 12 hodín denne, termínované úlohy, stres, poplatky, dane, poistky, hypotéky, úvery… stávajú sa z nás stroje. Do práce, z práce, spať.
Taký rybár v Polynézii si ráno chytí 2 ryby a zbytok dňa má voľno… . Celý deň trávi tak, ako ho chceme tráviť my - akurát že my na to zarábame celý rok.

No áno, vnímanie šťastia je individuálne a teda šťastie je relatívne. To podľa mňa súvisí aj s Maslowovou pyramídou hodnôt. Sme šťastní, ak sa nám darí mať, alebo napĺňať hodnoty, postupne: jedlo, zdravie, byt… sebarealizáciu… Ale každý je v inej pozícii. Teda v momente keď som ukončil štúdium som bol rovnako šťastný ako Somálec, ktorý vykopal studňu s pitnou vodou. Preto to v rebríčkoch niekedy nesedí. V každom prípade je našim cieľom blahobyt (v širšom kontexte), ktorý sa dá dosiahnuť len ekonomickým rastom. A cesta k nemu sa nedá oklamať, ale dá sa skrátiť. Vždy však iba poctivou prácou a disciplínou. Ekonomická veda má na väčšinu problémov návod na riešenie, tie sú však vždy namáhavé a hlavne nepopulárne. O úspešnosti dodržiavania ekonomickej disciplíny ale i o jej nepopularite sa Slovensko už predsa presvedčilo.
PS: Inak prepáčte, ale Iveta dnes Róberta veľmi nevyprášila. Som dosť sklamaný.

Dobrý deň. Mňa by zaujímal spôsob výberu porovnávacích údajov. Prečo ste porovnávali HDP z roku 2009 a index HDI z roku 2006? Nebolo by správnejšie porovnať tabuľky z rovnakých rokov??? Závery to trocha skresľuje (teda poradie krajín). Na začiatku som si myslel, že index HDI je zostavovaný raz za niekoľko rokov, ale našiel som zoznam HDI zostavený aj z v roku 2009. Ďakujem.