Dobrý deň, vitajte v druhom trimestri piateho ročníka Univerzity pre moderné Slovensko. V nasledujúcich ôsmich prednáškach sa budeme venovať najväčším problémom slovenského zdravotníctva a ich riešeniam.
Začnem aktualitou: koncom januára zverejnila švédska organizácia Health Consumer Powerhouse rebríček európskych zdravotných systémov. Tento rebríček – volá sa European Health Consumer Index – porovnáva jednotlivé krajiny z pohľadu ústretovosti zdravotníctva k pacientom. Za rok 2014 opäť zvíťazili Holanďania, s veľkým náskokom pred druhým Švajčiarskom a tretím Nórskom.
Slovensko sa tentoraz umiestnilo na 20. mieste z 36 hodnotených krajín. Naše zdravotníctvo nie je teda – v európskom kontexte – veľmi priaznivým prostredím pre pacienta. Prečo to tak je? Čo máme robiť inak, aby sme sa priblížili Holanďanom alebo Švajčiarom?
Rebríček vyhodnocuje pre každú krajinu 48 indikátorov. Odpoveď na otázku – ako sa priblížiť v kvalite zdravotníctva Holanďanom – je zistiť, v ktorých oblastiach stráca Slovensko najviac bodov oproti víťazom.
Zaostávame predovšetkým v ukazovateľoch týkajúcich sa chronických, civilizačných chorôb: (1) v dosahovaných výsledkoch zdravotnej starostlivosti a v (2) v rozsahu/prístupnosti zdravotných služieb. Konkrétne – úmrtia na kardiovaskulárne ochorenia, mŕtvicu, prežívanie onkologických pacientov, transplantácie obličiek, depresie, dlhodobá starostlivosť o seniorov, stratené roky života.
Rebríček EHCI porovnáva systémy z pohľadu pacienta, istým spôsobom teda z pohľadu subjektívnych kritérií. Ako vyzerajú objektívne ukazovatele? V parametri strednej dĺžky života pri narodení stráca Slovensko oproti krajinám OECD 3 až 5 rokov.
Ešte horšie vyznievame pri porovnaní kvality života. Za vyspelými krajinami zaostávame o 10 rokov.
Graf: 1: Očakávaná stredná dĺžka života pri narodení
Skôr než sa pustíme do pátrania po odpovediach na takéto otázky, vymedzme si ihrisko a pojmy, s ktorými budeme pracovať. Najprv – aké ciele majú zdravotné systémy napĺňať?
CIELE ZDRAVOTNÉHO SYSTÉMU INŠPIROVANÉ WHO
(1) Dostupnosť a kvalita zdravotných služieb, vedúce k zlepšeniu zdravotného stavu obyvateľstva;
(2) Ochrana rozpočtov rodín, jednotlivcov a verejných financií pred neodôvodnenými výdavkami na zdravotníctvo;
(3) Spokojnosť klientov založená na možnosti voľby a rešpektovaní individuálnych potrieb.
Pre dosiahnutie týchto cieľov musia byť splnené nasledovné predpoklady:
- Praktická definícia a vymožiteľnosť nároku poistenca, teda vymedzenie rozsahu hradených služieb jasným a zrozumiteľným spôsobom a zabezpečenie ich reálnej dostupnosti a vymožiteľnosti.
- Dlhodobo udržateľné stabilné financovanie, ktoré zaisťuje dostupnosť zdravotných služieb pre všetky skupiny obyvateľstva, nevedie k plytvaniu ani neúnosnej záťaži jednotlivcov, rodín ani verejných rozpočtov, neznižuje medzinárodnú konkurencieschopnosť krajiny a je doplnené zodpovedajúcim prerozdelením zdrojov.
- Vhodné vymedzenie rolí a zodpovedností jednotlivých inštitúcií, nastavenie predpokladov pre ich efektívnu správu a spoločensky prospešné správanie, zamedzenie zjavným konfliktom záujmov.
- Transparentné, otvorené a predvídateľné prostredie, meranie výsledkov poskytovaných služieb, vrátane ich dostupnosti, ceny a kvality, dlhodobé investície do zmeny správania klientov a zlepšenia ich zdravotného stavu.
Schéma 1: Ciele a predpoklady efektívneho zdravotníctva
Ak sa nedarí napĺňať ciele, ak je teda zdravotný systém neefektívny, tak takýto systém môžeme označiť za neetický. Použité zdroje mohli priniesť vyššiu kvalitu života ľudí, ak by boli bývali vynaložené cieľavedomejšie a transparentnejšie. Nesprávne, nepodložené rozhodnutia (rovnako aj ne-rozhodnutia) v zdravotníctve môžu mať za následok zbytočne stratené roky života, odvrátiteľné úmrtia, ako i rast nákladov.
Napĺňanie vyššie uvedených predpokladov vedie k vyššej efektívnosti.
V ďalších dieloch si jednotlivé komponenty predstavíme bližšie. Nabudúce budeme hovoriť o pilier nazvanom Nárok.
Na dnes vám ďakujem za pozornosť a dovidenia.
Diskusia
Diskusia je zatiaľ prázdna.