Prepis | Úvod k 2. trimestru 1. ročníka - Univerzita pre moderné Slovensko

Milí priatelia, študenti Univerzity pre moderné Slovensko.

Teším sa, že sa znovu stretávame na prahu druhého trimestra UPMS. Priznám sa, že keď sme na jar tohto roka spúšťali prvý trimester, mal som malú dušičku. Tŕpol som ako to dopadne, koľko študentov sa prihlási, aká bude odozva.

Bol som milo a príjemne prekvapený, ba až nadšený, že sa prihlásilo a doteraz prednášky absolvovalo takmer 4000 študentov. Je to pre mňa nielen príjemné a potešiteľné, ale aj veľmi zaväzujúce. Nespúšťal som UPMS ako predvolebný marketingový ťah, ale ako začiatok seriózneho dlhodobého projektu, ktorého zámerom je komunikovať a ponúkať moje názory a skúsenosti všetkým, ktorí o ne prejavia záujem.

Takže som veľmi rád, že pokračujeme a chcem Vás ubezpečiť, že napriek mojej terajšej vyťaženosti chcem a budem v tomto projekte pokračovať. Tak verím a dúfam, že mi zachováte priazeň a že sa budeme aj naďalej obohacovať vzájomnou komunikáciou. Hlavnou témou druhého trimestra bude svetová finančná a ekonomická kríza, jej príčiny, dôsledky a súvislosti.

Svetová finančná kríza z roku 2008 a následná ekonomická kríza, ktorá kulminovala v roku 2009 boli bezpochyby svetovou udalosťou prinajmenšom desaťročia. Svet sa z tejto, resp. týchto kríz doteraz nespamätal. Nie je vôbec isté, či už skončili, jediné, čo je isté je, že svet a svetová ekonomika už nikdy nebudú takými, akými boli pred touto krízou.

Ľudia sú po kríze ešte zmätenejší ako boli pred ňou. Bola otrasená základná viera vo fungovanie trhovej ekonomiky, alebo ak chcete vo fungovanie kapitalizmu. Po páde berlínskeho múru a kolapse komunizmu pred vyše dvadsiatimi rokmi sa všetko zdalo pomerne jednoduché -  komunizmus odišiel na smetisko dejín, kapitalizmus triumfuje. Dnes, najmä v dôsledku krízy a jej dôsledkov, (aj keď zďaleka nie len) sa dôvera v kapitalizmus prepadáva na historicky najnižšie úrovne prakticky vo všetkých vyspelých trhových ekonomikách.

Niežeby hrozil návrat komunizmu, avšak cítiť značnú skepsu, dezilúziu a bezvýchodiskovosť. Ľudia sú doslova zasypávaní obrovským množstvom informácií o príčinách, súvislostiach a dôsledkoch krízy. Názormi, argumentmi a závermi, ktoré sú často protichodné, rozporné, diametrálne odlišné a nezriedka až fantazmagorické. Zhoda nie je medzi politikmi (čomu sa už nikto ani nečuduje), ale ani medzi ekonómami. V plnej nahote sa ukazuje, že ekonómia je spoločenská veda, že rovnice, modely a grafy nestačia na pochopenie, popísanie a tobôž nie na predvídanie ekonomického vývoja.

Aj medzi ekonómami nájdete nositeľov Nobelovej ceny s diametrálne odlišnými názormi na to, čo krízu spôsobilo a teda aj na to, čo a ako treba robiť v budúcnosti. Základná, aj keď pomerne zjednodušená otázka znie: „Kto zlyhal, trh, alebo štát?“ Netrúfnem si odhadnúť ako by dopadla anketa na túto otázku medzi ekonómami, som si však istý, že medzi bežnou populáciou vo väčšine krajín sveta by asi zvíťazil názor, že zlyhal trh a trhová ekonomika, alebo ak chcete kapitalizmus.

Ja som pevne presvedčený, že to tak nie je, že v prevažnej miere zlyhal štát a teda, že prevažujúci názor je nesprávny. Aj preto bude mojou ambíciou v prednáškach tohto, druhého trimestra tento môj názor vyargumentovať a obhájiť. Budem sa snažiť urobiť to čo najjednoduchšou a zrozumiteľnou formou, pretože platí, a dúfam že aj naďalej bude platiť to, s čím som tento projekt pripravoval a spúšťal – nechcem suplovať akademické, vedecké a výskumné inštitúcie, chcem Vám len ponúknuť svoj pohľad na to, ako funguje svet ekonomiky (ale aj politiky, najmä v zmysle politickej ekonómie).

Netvrdím, že môj názor a pohľad je a musí byť neomylný, či jedine správny. Hovorím otvorene, že moje názory na krízu a fungovanie ekonomiky a spoločnosti vychádzajú najmä z rakúskej ekonomickej školy reprezentovanej takými velikánmi ako boli Ludwig von Mises, F.A.Hayek a J.A. Schumpeter. Vždy som inklinoval k myšlienkam tejto školy, po kríze som sa k nej pritisol ešte bližšie. Dôvod je jednoduchý – kríza podľa mňa potvrdila platnosť tejto doteraz skôr okrajovej ekonomickej školy významným spôsobom. Teda aspoň podľa mňa a dúfam, že Vás o tomto mojom názore svojimi prednáškami presvedčím.

Aby však predostierané názory na príčiny a dôsledky krízy, ale aj na to ako ďalej, neboli jednostranné, oboznámim Vás aj s argumentmi druhej strany. V zásade pôjde o súboj názorov keynesiánskej ekonomickej školy a rakúskej školy. Tú prvú historicky reprezentuje samozrejme lord Keynes, aktuálne najmä laureát Nobelovej ceny za ekonómiu za rok 2008 Paul Krugman a terajší šéf FEDu (americká centrálna banka) Ben Bernanke a politicky najsilnejší muž sveta, americký prezident Barack Obama. Rakúsku školu historicky vyššie spomínaní myslitelia, aktuálne omnoho menej známi ekonómovia (s menami a knihami niektorých z nich Vás oboznámim) a politicky najmä Ron Paul, dlhoročný republikánsky kongresman. Už z porovnania protagonistov týchto škôl  a názorov je jasné, ktorá škola vyhráva. Či je to však dobre, je veľmi otázne. Ja sa obávam, že nie je. Ale poďme k prednáškam.

Pozn.: Za touto prednáškou NENASLEDUJE TEST, keďže ide o úvod do 2. trimestra.

ODPORÚČANÁ LITERATÚRA K 2. TRIMESTRU 1. ROČNÍKA:

Thomas E. Woods: Krach (Příčiny krize a nápravná opatření, ktorá ji jen zhoršují), vydavateľstvo Dokořán, Praha 2010
Paul Krugman: Návrat ekonomické krize, vydavateľstvo Vyšehrad, Praha 2009
George Akerlof, Robert J. Shiller: Živočišné pudy (Jak lidská psychologie řídí ekonomiku), vydavateľstvo Dokořán a Argo, Praha 2010
Gene Smiley: Nový pohled na velkou hospodářskou krizi (Přehodnocení jejich příčin a následkú), Liberální institut, Praha 2010
Peter D. Shiff: Dúkaz pádu (Jak vydělat na hospodářském kolapsu), Computer press, Brno 2009
Jesús Huerta de Soto: Peníze, banky a hospodářská krize, Liberální institut, Praha 2009