Dobrý deň. Týždeň sme nechali v chladničke ležať čisté bohatstvo a požiadavky na transparentnosť. Dnes pridáme rôzne rozpočtové pravidlá, radu pre rozpočtovú zodpovednosť a jedlo bude hotové.
Aké pravidlá budeme potrebovať? Rozdeľme ich do dvoch skupín: záchranné brzdy a pravidlá pre každodenné fungovanie.
Záchranné brzdy
Záchranné brzdy sú dôležité preto, lebo ani pri najlepšej snahe nie je možné vymyslieť a politicky udržať také pravidlá každodenného fungovania, ktoré by sa vždy dodržiavali. Musí preto existovať druhá obranná línia, ktorá je dostatočne odstrašujúca na to, aby sa k nej politici nepribližovali. S Mišom Horváthom si myslíme, že ústavný horný limit na dlh môže plniť takúto funkciu. Číselne by sa to mohlo pohybovať medzi 50 % až 60 % z HDP. V ústavnom zákone by bolo povedané, aké sú následky, ak sa skutočná hodnota dlhu priblíži alebo prekoná tento limit. Sankcie by mohli byť odstupňované od najmenej bolestivých (otvorený list ministra financií s návrhom opatrení) až po vážne (vyrovnaný rozpočet alebo v krajnom prípade pád vlády). Dôležité je to nastaviť tak tvrdo, aby pokiaľ možné, nikdy sa nemuselo použiť.
Pravidlá pre každodenné fungovanie
Pri pravidlách pre každodenné fungovanie treba rozlíšiť dve úrovne: vládu a samosprávy. Vo svete je bežné a celkom logické, že existujú rôzne pravidlá pre ne, keďže predstavujú rôzny stupeň zodpovednosti a kompetencií.
Začnime vládou. Niekto by mohol povedať, že by sme mali požadovať vyrovnané hospodárenie každý rok. Nie je to však také jednoduché. Ak sa ekonomike nedarí, je menej daňových príjmov do rozpočtu a na druhej strane treba viac minúť na nezamestnaných. Deficit sa teda prehlbuje. Keby sme mali požiadavku vyrovnaného hospodárenia, vláda by musela prísť práve v zlých časoch s úspornými opatreniami, ktoré by ekonomiku mohli ďalej posunúť do recesie. Preto je lepšie v dobrých časoch šetriť aby sme mali čím platiť v časoch zlých. Vedia to aj mravce v rozprávke. Takýto postup dokážu zabezpečiť napríklad výdavkové stropy. V dobrých časoch zabraňujú míňaniu dodatočných peňazí z daní a v zlých časoch neobmedzujú potrebné výdavky.
Nie je však jedno, ako výdavkové stropy určíme. Vychádzať treba vždy z dlhodobej udržateľnosti. Niektoré krajiny ich určujú tak, že vychádzajú z požiadavky 1 % prebytku v priemere. Iné štáty zas obmedzujú rast výdavkov na 2 % ročne. Dôležité je, aby zabezpečili, že sa neohrozia životné štandardy budúcich generácií.
Aké pravidlá existujú pre samosprávy? Vo svete sa najčastejšie používa tzv. zlaté pravidlo, ktoré hovorí, že deficit je možné tvoriť len na zabezpečenie financovania investícií ale nie na bežnú prevádzku. Na Slovensku navyše existujú ešte obmedzenia na dlh samosprávy a na splátky pôžičiek. Vylepšiť sa však určite dajú sankčné mechanizmy za nedodržiavanie pravidiel, definícia dlhu (treba začleniť PPP projekty a dodávateľské úvery), alebo napríklad proces reštrukturalizácie samosprávy v prípade platobnej neschopnosti.
Fajn. Zadefinovali sme tri pravidlá: dlhovú brzdu, výdavkové limity a pravidlá pre samosprávy. Na čo ešte potrebujeme nejakú nezávislú inštitúciu? Nestačí to dať s vážnymi sankciami do ústavného zákona? Stačilo by, ale žiadny politik by takýto zákon neodsúhlasil. Každý rok prichádzajú prekvapenia, nečakané udalosti, na ktoré je potrebné reagovať. Striktné pravidlá pre bežné fungovanie by mohli znemožniť reagovať aj v odôvodnených príkladoch. Napríklad v hlbokej recesii je niekedy dobré prísť so stimulačnými opatreniami. Na druhej strane, pri veľkých pozitívnych prekvapeniach je často žiaduce viac konsolidovať alebo mať väčší prebytok, než je plánovaný. Pružnosť do systému by mohli priniesť práve nezávislé fiškálne inštitúcie.
Čo by mali robiť? V prvom rade kontrolovať, či vláda dosiahla stanovené ciele alebo nie. Bez nezávislých inštitúcií je to často len hádka medzi koalíciou a opozíciou, že kto zavádza a klame. Okrem toho by mali transparentne informovať verejnosť o vývoji verejných financií, vyjadriť sa k mimoriadnym situáciám, počítať dopady veľkých štrukturálnych zmien alebo napríklad robiť rôzne analýzy obohacujúce verejnú diskusiu. Osobne nie som zástancom rozhodovacích právomocí u týchto inštitúcií. Myslím si, že na to sú volení zástupcovia ľudu, teda politici. Nezávislé fiškálne inštitúcie by mali skôr byť akýmsi zrkadlom pre vládu, pomocníkom parlamentu pri návrhoch a studňou informácií pre verejnosť.
Vo svete existujú rôzne takéto inštitúcie. CBO v Spojených štátoch je najmä o nestranných analýzach a prognózach. Fiškálna rada vo Švédsku sa však vyjadruje aj k politikám pre dosiahnutie plnej zamestnanosti a vyššieho ekonomického rastu. Ešte silnejšie právomoci má fiškálna rada v Maďarsku, ktorá disponuje s právom veta pri schvaľovaní štátneho rozpočtu. Nezávislé fiškálne inštitúcie a rady úspešne fungujú ešte v Dánsku, Holandsku, Belgicku, Veľkej Británii alebo napríklad v Rakúsku.
Náš návrh počíta s trojčlennou Radou pre rozpočtovú zodpovednosť, ktorá by mala k dispozícii štíhlu analytickú skupinu (cca. 15 analytikov). Hodnotila by stav plnenia fiškálnych cieľov a slúžila by najmä pre verejnosť poskytnutím nezávislého pohľadu na rozpočtový vývoj. Dokonca nepokladáme za nereálne ani to, aby sa členmi mohli stať aj renomovaní zahraniční ekonómovia.
Aby som to zosumarizoval. Navrhujeme schváliť zákon o rozpočtovej zodpovednosti (pokiaľ možno ústavný). Zákon by bol postavený na koncepte čistého bohatstva a obsahoval by okrem požiadaviek na transparentnosť aj dlhovú brzdu, výdavkové limity, pravidlá pre samosprávy a zriadenie rady pre rozpočtovú zodpovednosť. Myslíme si, že prínosy by mohli jasne prevýšiť náklady. Naším minimálnym cieľom je obmedziť priestor na zahmlievanie a rôzne účtovnícke finty a triky. Netvrdíme, že po schválení takéhoto zákona už nikdy nebude nezodpovedné konanie, ale na základe medzinárodných skúsenosti si myslíme, že ho bude výrazne menej.
Nabudúce, na poslednej prednáške trimestra, zosumarizujeme doterajšie poznatky.
Diskusia
Počet príspevkov v diskusii je 5. Zobraziť celú diskusiu.
Súhlasím s názorom pani Františky Šteinerovej a cítim to podobne. Samosprávy potrebujú viac auditov na kontrolu narábania s finančnými prostriedkami a s ich hospodárením.
Síce návrh môže byť dobrý, ale vzhľadom na to, že aj iné krajiny už majú dlh nakumulovaný cez 100% HDP, v praxi by ho už nemohli uplatňovať. A v prípade, že sa týka iba nás a rozpočtovo nezodpovedne nás stiahnu iné krajiny - nevidím reálne.
Dobrý deň! Páči sa mi návrh zákona o rozpočtovej zodpovednosti. Aj dnes existujú rozpočtové pravidlá, no mnohí predstavitelia, najmä v obciach ich nepoznajú a nepostupujú podľa nich a zavádzajú si svoje vlastné pravidlá, aj preto, lebo za ich nedodržiavanie nie sú postihovaní oni osobne, ale obec ako celok, teda ľudia žijúci na danom území, ktorí častokrát ani netušia, čo a ako ich samospráva funguje, pretože nemajú informácie. Áno, majú zvolených svojich zástupcov - poslancov, ale k nim sa dostane len to, čo starosta chce. Veľakrát som sa stretla s tým, že starostovia zakázajú zamestnancom poskytovať či vynášať informácie z obecného úradu. Prečo? Ak funguje demokracia, ak ja som prispievateľ do rozpočtu, mám právo vedieť, ako sa narába z mojimi financiami. Inak, to vzdelávanie je super. Rožširuje obzor a ujasňuje nejasnosti. Ďakujem za dobrú myšlienku.
Stanislav Ulík
Dobrý deň.
Konečne sa objavuje návrh zákona , ktorý by mal byť brzdou pre “šafárenie” nezodpovedným vládam, ktoré kalkulujú len od volieb do volieb. Na jeho presadenie treba urobiť masovú informačnú kampaň aby bol vytvorený značný vonkojší tlak verejnosti na jeho presadenie v parlamente.
Ďakujem
07.07.2011
Dobrý deň.
Dúfam, že sa podarí presadiť v parlamente tento ústavny zákon o rozpočtovej zodpovednosti a taktiež vláde zriadiť nezávislú fiškalnú inštitúciu, ktorá bude kontrolovať vládu a je to jedno či to bude pravica, alebo ľavica. Myslím si, že toto je “investícia” Slovenskej republiky do budúcnosti ďalších generácii, teda našich detí. Tatiež ako volič budem podporovať strany, ktoré chcú rozvíjať prosperitu Slovenska. Držím palce. Ďakujem.